Analýza ekonomickej hodnoty neplatenej práce vo vzťahu k HDP ako podklad pre vytvorenie nástrojov pre rodovo vyváženú deľbu práce

Poskytovanie starostlivosti je cennou činnosťou, ktorá je nevyhnutná pre udržanie spoločnosti vrátane fungovania trhov (Chopra, Sweetman, 2014). Zahŕňa priamu starostlivosť o ľudí, ako je starostlivosť o deti alebo o odkázaných dospelých (starších ľudí, zdravotne znevýhodnených a chorých ľudí), vzájomnú starostlivosť o zdravých dospelých, ale aj domáce práce, ktoré uľahčujú starostlivosť o ľudí, ako je varenie, upratovanie, udržiavanie domácnosti, stavebné úpravy a opravy zariadenia, starostlivosť o textílie ako pranie, žehlenie, zabezpečovanie jedla, manažment domácnosti, nakupovanie, dobrovoľníctvo v inej domácnosti a iné (Rost, Bates, Dellepiane, 2015). Mnohé z týchto aktivít starostlivosti sú neplatené, nedostáva sa za ne mzda. Zároveň sú však prácou (Charmes, 2015), ktorá si vyžaduje obetovanie času a energie (Fälth, Blackden, 2009). Čiže ide o neplatenú prácu, resp. o neplatenú prácu starostlivosti. Tiež je dôležité zdôrazniť, že starostlivosť pokrýva nielen praktické činnosti ako kúpanie, obliekanie a kŕmenie detí, ale zahŕňa emocionálnu podporu, ako aj manažovanie zodpovedností a aktivít v domácnosti, napr. rozhodovanie o tom, čo si deti oblečú, aké jedlo sa navarí. Keďže slovo starostlivosť je stereotypne asociované s rodovou rolou ženy, aj v reálnom živote sú to práve ony, kto v porovnaní s mužmi vykonáva neplatenú prácu v oveľa väčšej miere. Dokazujú to svetové štatistiky, ale aj prieskum, ktorý realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v rámci Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie.

Metodológia hĺbkovej analýzy rodových dopadov ako súčasť doložky vplyvov legislatívy

Štátne politiky a legislatíva sú vo väčšine prípadov považované za rodovo neutrálne, keďže z ich zavádzania do praxe majú mať úžitok všetci členovia a členky spoločnosti rovnako. Reálne dopady takýchto zdanlivo neutrálnych opatrení však môžu byť pre ženy a mužov odlišné. Štrukturálne rodové nerovnosti sú stále dennodennou súčasťou života; ženy v mnohých prípadoch stále nedisponujú rovnakým prístupom k zdrojom či kontrolou nad zdrojmi, a to najmä z dôvodu rozdielov v mzdách v neprospech žien či kvôli nízkemu zastúpeniu žien v politickej reprezentácii. Kvôli týmto dôvodom i prístup známy ako „rovnaké zaobchádzanie“, ktorý predpokladá rovnaké podmienky a možnosti u žien aj mužov, v praxi často utvrdzuje rodové nerovnosti.

Metodika pre inšpektoráty práce na zisťovanie a posudzovanie prípadov diskriminácie so zameraním na rodovú diskrimináciu

Ochrana pred diskrimináciou, jej potláčanie a sankcionovanie vyžadujú jasné a transparentné mechanizmy a metodiky najmä pre tie osoby, ktoré nie sú odborníkmi v oblasti antidiskriminácie, ale zo svojej inštitucionálnej príslušnosti majú povinnosť alebo kompetencie v danej oblasti. K týmto osobám patria inšpektori a inšpektorky práce, do ktorých kompetencií spadá o.i. aj odhaľovanie a postihovanie diskriminácie na pracovisku, a to v zmysle Zákonníka práce a následne Antidiskriminačného zákona, na ktorý Zákonník práce odkazuje. Metodika bude priamo prispievať k zlepšeniu mechanizmov odhaľovania a postihovania všetkých foriem diskriminácie so zameraním na rodovú diskrimináciu na trhu práce, kde majú inšpektoráty práce jedinečné postavenie.

Prečo ženy na Slovensku stále zarábajú menej ako muži?

Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadol na 25. októbra 2021. Ak to premeníme na odpracované dni, tak v roku 2021 od 25. októbra pracujú ženy na Slovensku až do konca roka zadarmo. Tento stav sa v porovnaní s minulým rokom zlepšil o tri dni. To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 81,6 centov...