Ekonomický dopad pandémie Covid-19 povedie pravdepodobne k recesii v štátoch EÚ. Tie pracovníčky a pracovníci, ktorí pracujú v prekérnych prácach (ide napr. o dočasné pracovné zmluvy, dohody, prácu bez zmluvy) sú oveľa viac zraniteľní vo vzťahu k ekonomickému šoku. Veľa zmlúv bolo ukončených alebo pozastavených hneď, ako sa vírus dostal do Európy a prijali sa tvrdé obmedzenia zamedzujúce šírenie nového koronavírusu. Medzinárodná organizácia práce (ILO) odhaduje, že skoro 25 miliónov pracovných miest môže byť celosvetovo stratených kvôli Covid-19 a viac ako 35 miliónov ľudí bude čeliť pracujúcej chudobe.
Ženy s väčšou pravdepodobnosťou vykonávajú prekérnu prácu. Patrí tam napríklad práca na čiastočný úväzok, sezónna a občasná práca, SZČO, práca s presne stanoveným termínom, dočasné kontrakty, práca na telefóne, práca v domácnosti a agentúrna práca. Tieto práce sú často spojené s nižšími mzdami, kratšími pracovnými hodinami (napr. 10 hodín týždenne), slabou zákonnou ochranou, ťažkosťami v prístupe k sociálnej ochrane, neistotou v pokračovaní práce, nedostatkom kontroly nad pracovným procesom. Prekérna práca je rozšírená najmä medzi mladými ženami, ženami s nízkou kvalifikáciou a ženami migrantkami.
Zo zamestnancov a zamestnankýň vo veku 15-64 rokov má v Európe 26,5% žien a 15,1% mužov prekérne pracovné miesta.
Napríklad na Slovensku pracuje na dočasné kontrakty 7,57% žien zo všetkých pracujúcich žien a 5,6% mužov zo všetkých pracujúcich mužov. Na čiastočný úväzok pracuje 65% žien zo všetkých pracujúcich na kratší pracovný úväzok, celkovo 6,44% žien z celkového počtu pracujúcich žien.
Ekonomický dopad na ženy má aj nutnosť využívania ošetrovania blízkeho člena domácnosti. Podľa poslednej štatistiky Sociálnej poisťovne poberalo ošetrovné v marci 2020 74,1% žien (17 447) a 28,7% (6 095) mužov. V apríli bol nárast ešte väčší aj u žien aj u mužov, ošetrovné poberalo 66% žien (52 060) a 34% mužov (26 915). Nárast na strane žien bol oproti obdobiu pred pandémiou obrovský a to až o 65 206 poberateliek ošetrovného (skoro 500%). V prípade mužov to bol nárast o 22 966 poberateľov.
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Ľudia, ktorí na Slovensku poberajú ošetrovné dostávajú za deň 55% denného vymeriavacieho základu hrubej mzdy, čo znamená istý mzdový pokles. Ako ukazujú čísla, dopad je väčší na ženy, ktoré vo všeobecnosti zarábajú menej ako muži. V roku 2018 bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme podľa Eurostatu 19,4% v neprospech žien. V sektore zdravotníctva a sociálnej pomoci to bol rozdiel v neprospech žien až 27,6%.
Zdroj: europa.eu
Možnosť návratu určitých ročníkov detí do škôl umožní niektorým rodičom opäť pracovať, ale mnohí z nich naďalej ostanú na ošetrovnom, keďže sa im nemusí dostať dieťa do škôlky, alebo majú staršie deti, alebo sa jednoducho stále boja, aby sa deti nenakazili vírusom. Takisto im nikto nenahradí neplatenú prácu počas obdobia, keď sa starali doma o deti celý deň vrátane školského učenia.
Na Slovensku zatiaľ nie sú k dispozícií dáta o nezamestnanosti za prvý štvrťrok, ale už v tom poslednom štvrťroku 2019 bola vyššia nezamestnanosť žien 6% v porovnaní s mužmi (5,3%).
Pri analýze ekonomických dopadov krízy na ženy a mužov je vhodné zobrať si ponaučenie z ekonomickej krízy v roku 2008. Situáciu po nej zhrnula napríklad publikácia „Rodové dôsledky krízy“ od vydavateľstva Aspekt. Oproti tej dobe je iná situácia v tom, že vtedy neboli zatvorené školy, čiže nebol taký tlak na ešte väčšiu starostlivosť o deti a blízkych. Ale aj vtedy sociologička IVPR, Jarmila Filadelfiová v časti knihy venovanej situácii na trhu práce poukázala na to, že počas krízy sa zvýšil počet žien v riziku chudoby a počet mužov ostal nezmenený, pričom ešte väčšie bolo percento žien v riziku chudoby v domácnosti jednotlivcov. Taktiež poukazovala na to, že ani vtedy neboli do krízového štábu zapojené ženy odborníčky, podobne ako je tomu dnes, kedy je ich počet v krízových zdravotníckych či ekonomických štáboch blížiaci sa k nule. Preto aj vtedy prijali opatrenia, ktoré zachraňovali sektory, v ktorých pracovne dominovali muži, teda automobilový priemysel, stavebníctvo a podobne. V súčasnosti však situácia môže byť čiastočne rozdielna, lebo napríklad textilný priemysel, kde dominujú ženy, mohol vďaka šitiu rúšok prežiť toto ťažké obdobie.
Ďalšou skupinou ľudí, ktorí sú vysoko zraniteľní, sú pracovníčky v domácnosti, ktoré sa starajú napríklad o deti, alebo domácnosť, často ide aj o slovenské opatrovateľky v zahraničí. Mnohé z nich sú zamestnané ako neoficiálne pracovníčky v neformálnej ekonomike. Sú vysoko závislé od zamestnávateľa, majú málo znalostí svojich práv a nevedia ako účinne hľadať pomoc.
Čo by mali teda politici a političky vedieť pri prijímaní opatrení:
- Fiškálne opatrenia prijaté počas ekonomickej krízy v roku 2018 mali nesporne väčšie negatívne dopady na ženy. Tomu by sa malo vyhnúť počas prijímania opatrení na zotavenie ekonomiky po pandémii.
- Odlišný dopad na ženy a mužov počas pandémie by mal byť analyzovaný a vyhodnotený. To umožní vytvoriť adresnú a spravodlivú pomoc, dotácie a iné opatrenia na zotavenie ekonomiky, tak pre ženy ako aj pre mužov.
- Záťaž spojená s vybavovaním pomoci viac dopadá na ženy, ktoré sa vo väčšej miere starajú o deti a domácnosť a nemajú možnosť zorientovať sa v pomoci a formulároch.
- Čiastočné, flexibilné a iné formy neštandardného zamestnania by mali mať adekvátnu minimálnu mzdu a byť oprávnené na sociálnu ochranu a príspevky.
- Treba zvážiť možnosti nahradenia výpadku miezd pre ľudí, ktorí boli nútení byť na OČR, pretože sa museli starať o deti alebo iných blízkych, keďže v tomto období nemali inú možnosť.
Odborne spracoval: Andrej Kuruc, analytik – výskumník pre oblasť rodovej rovnosti
Zdroje: International Labour Organization (2020). COVID-19: Protecting workers in the workplace, EIGE (2020), Beijing +25: the fifth review of the implementation of the Beijing Platform for Action in the EU Member States, pp.88-89., Debrecéniová J., Filadelfiová J., Maďarová Z. Rodové dôsledky krízy. Aspekt, Bratislava 2010. , Labour Force Survey, Eurostat