Podľa výberového zisťovania pracovných síl Štatistické úradu SR (ŠÚ SR) vzrástla miera nezamestnanosti žien v treťom štvrťroku 2020, kedy bola  v plnom prúde druhá vlna pandémie COVID-19 na Slovensku,  na  hodnotu 7,7%.

Oproti rovnakému obdobiu v roku 2019 sa zvýšila o 1,6% (zo 6,1%), čiže približne  až o 25%. U mužov sa v rovnakom období tiež zvýšila miera nezamestnanosti, ale v menšej miere,  z hodnoty  5,7% v roku 2019 na 6,8% v roku 2020, teda o 1,1%. Celková miera nezamestnanosti sa zvýšila na 7,2% (z 5,9%) v danom  štvrťroku (pozri graf 1).

 

Graf 1

Zatiaľ čo v roku 2019 bol rozdiel v miere nezamestnanosti medzi ženami a mužmi v treťom štvrťroku 0,4%, tak v roku 2020 sa zvýšil až na 1,1%. Dramatický bol nárast nezamestnanosti u žien vo veku 25 – 49 rokov, a to až skoro o 3% (z 5,2% na 8%), teda o viac ako 55%. Zatiaľ čo u mužov v tejto vekovej skupine rástla miera nezamestnanosť menej, a to z hodnoty 5,3% na 6,2%, teda o 0,9%. Čiže rozdiel medzi ženami a mužmi v tejto vekovej skupine  bol 2,8%  (pritom v roku 2019 bol rozdiel len 0,3% a to dokonca  v neprospech mužov).

Z údajov vyplýva, že najväčší nárast bol vo vekových skupinách žien 25 – 29 rokov a 30 – 39 rokov, kedy ženy idú na materskú/rodičovskú dovolenku, alebo sa z nej vracajú. Čiže  mohlo ísť aj o ženy po rodičovskej dovolenke, ktorá sa im síce čiastočne predĺžila, ale následne po jej skončení ostali nezamestnané bez príspevku v nezamestnanosti, keďže počas jej trvania nemali zamestnanie.

Z dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, že na rozdiel však od výberového zisťovania pracovných síl počet uchádzačov/uchádzačiek o zamestnanie rástol vo väčšej miere u mužov ako u žien, aj keď stále bol o niečo vyšší počet uchádzačiek žien o zamestnanie (pozri graf 2).  To môže znamenať, že väčšina žien ktoré v tomto období nemali, alebo stratili prácu nedostávali príspevok v nezamestnanosti, alebo z nejakých ďalších dôvodov neboli registrované na úradoch práce (napríklad vyššie spomenutý). Jednou z hypotéz je, že išlo najmä o ženy živnostníčky, ktoré stratili prácu v sektore stravovacích a ubytovacích služieb, kde vo väčšej miere prevládajú a takto ostali bez práce aj bez akéhokoľvek príspevku. Samozrejme, tieto dáta vyžadujú bližšie preskúmanie.

 

Graf 2

Tento predpoklad potvrdzujú aj ďalšie dáta z výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR, kedy bol nárast mieri nezamestnanosti u žien v zamestnaniach ubytovacích a stravovacích služieb z 3,3% na 13,6%, teda o 10% v treťom štvrťroku 2020 (pozri graf 3). U mužov to bol nárast z 2,8% na 4,7% v miere nezamestnanosti. Podobne z ďalšej štatistiky vyplynulo, že medzi pracovníkmi a pracovníčkami  v službách a obchode rástla u žien miera nezamestnanosti rýchlejšie ako u mužov, a to z 12,2% na 20,2% v treťom kvartáli roku 2020 (pozri graf 4). U mužov to bolo z 2,2% na 4,2%. Vyšší nárast nezamestnanosti bol zaznamenaný u žien aj v oblasti vzdelávania a priemyselnej výroby, aj keď v priemysle bol celkový väčší prírastok nezamestnanosti u mužov.

 

Graf 3

Graf 4

Uvedené dáta opäť potvrdzujú negatívny vplyv pandémie na životnú situáciu žien, pričom prehlbujú rozdiely na trhu práce a v príjmoch ešte viac v ich neprospech.

Môže to byť aj tým, že podľa nástroja United Nations Dvelopment Program (UNDP) na zaznamenávanie rodovo citlivých opatrení počas pandémie ochorenia Covid-19 na celom svete, ktorý  monitoruje politické opatrenia zavedené vládami všetkých krajín na boj s krízou a zdôrazňuje reakcie a opatrenia, ktoré v sebe integrujú rodové hľadisko, len 33% opatrení, ktoré zaviedlo Slovensko bolo rodovo citlivých.

Jedná sa o pandemické ošetrovné, ktoré bolo zavedené pre rodičov, ktorí sa starajú o deti, čo boli podľa údajov Sociálnej poisťovne vo väčšine prípadov ženy. Toto opatrenie je problematické v tom, že jeho výška je nižšia ako bežný príjem, čo môže spôsobiť problémy jedno-rodičovským rodinám, kde predstavujú osamelých rodičov vo viac ako 90% prípadov ženy.  Práve toto je dôvod, kde by bolo vhodné prehodnotiť výšku pandemického ošetrovného príspevku.

Ďalším problémom je, že ak tento príspevok rodič, väčšinou žena, poberá dlhšiu dobu, môže to viesť k tomu, že zamestnávatelia majú tendenciu zbaviť sa takýchto zamestnankýň po návrate do práce, prípadne im nepredĺžia zmluvu (ak bola zamestananá na dobu určitú). Pomohlo by preto, ak by bola možnosť alebo povinnosť rodičov vystriedať sa pri poberaní pandemického  ošetrovného – to by pomohlo aj rovnomernejšiemu rozdeleniu neplatenej práce a starostlivosti v domácnosti.

Druhé opatrenie bolo zamerané na udržanie kapacít v zariadeniach starostlivosti o deti, kde nemusia prepúšťať zamestnankyne, v dominantnej miere ženy, ale boli im aj počas zatvorenia MŠ preplatené mzdy vo výške 80% priemerného zárobku. Opatrenie vykrýva skôr nepriaznivú situáciu spôsobenú pandémiu, ale nerieši dlhodobé problémy, ako nedostatok miest v týchto zariadeniach pre všetkých rodičov a bezplatnosť týchto služieb.