V právnom poriadku Slovenskej republiky podľa Antidiskriminačného zákona (Zákon č. 365/2004 Z. z.) je sexuálne obťažovanie  verbálnym, neverbálnym alebo fyzickým správaním sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

Sexuálne obťažovanie podľa Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti 2014 – 2019 spĺňa podstatu rodovo podmienených činov, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie prevažne žien. V organizáciách (napr. zamestnaní) je preto v slovenskom prostredí sexuálne obťažovanie zadefinovanou praxou „nerovnakého zaobchádzania“, voči ktorému má obťažovaná osoba právo domáhať sa spravodlivosti a nápravy situácie.

Napriek protiprávnosti takto definovaného konania sa prípady namietajúce sexuálne obťažovanie zriedka dostávajú až na úroveň súdnych konaní. Doterajší výskum poukazuje na to, že osobu so skúsenosťou s obťažovaním motivuje i demotivuje v domáhaní sa spravodlivosti množstvo faktorov spojených s predsudkami, organizačnou kultúrou i sociálno-ekonomickými faktormi. Za účelom analýzy týchto faktorov a Inštitút pre výskum práce a rodiny (IVPR) uskutočňuje kvalitatívny prieskum medzi osobami so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním na pracovisku. Cieľom výskumu je tiež preskúmať, aké formy sexuálne obťažujúceho správania sa na pracoviskách na Slovensku vyskytujú; aké sú jeho dopady; čo obťažovaným osobám pomáha alebo čo im bráni sa zdôveriť; a aké sú ich skúsenosti a názory pokiaľ ide o riešenie tejto problematiky na pracoviskách.