Články

Venujte nám, prosím, niekoľko minút svojho času a vyplňte dotazník pre rodičov, ktorí vychovávajú minimálne jedno dieťa do veku 8 rokov.

Zaujíma nás, aké formy starostlivosti rodičia v SR využívajú pri výchove detí, s akými prekážkami sa stretávajú pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života a ako to vplýva na ich účasť na trhu práce.

Dotazník je úplne anonymný. Výskum realizuje Inštitút pre výskum práce a rodiny s cieľom odporučiť opatrenia na zlepšenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností žien a mužov s deťmi na Slovensku.

Ďakujeme za Vašu účasť na našom dotazníkovom prieskume.

Radi by sme Vás požiadali o vyplnenie dotazníka, ktorý je zameraný na neplatenú prácu a starostlivosť o deti a blízkych vo Vašej domácnosti. Náš dotazník je zameraný na zisťovanie množstva času, ktorý venujete na vykonávanie neplatenej práce v domácnosti, ako aj na vplyv pandémie Covid-19 na objem neplatenej práce a na zisťovanie Vašich názorov na deľbu vykonávanej neplatenej práce v domácnosti medzi ženami a mužmi. Dotazník je určený pre osoby staršie ako 15 rokov. Je anonymný a jeho vyplnenie Vám nezaberie viac ako 25 minút. Výsledky získané pomocou dotazníka pomôžu lepšie pochopiť skúsenosti slovenských domácností s touto dôležitou súčasťou života a na základe prijatých opatrení skvalitniť procesy umožňujúce ich fungovanie. Výskum realizuje Inštitút pre výskum práce a rodiny (ivpr.gov.sk)

Ďakujeme za Vašu účasť na našom dotazníkovom prieskume.

Instagramový profil somFeministka je jedným z najúspešnejších feministických online projektov na Slovensku. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien prinášame rozhovor s autorkou tohto projektu, ktorý sleduje takmer 15 000 ľudí.

Keď autorka projektu somFeministka, ktorá nevystupuje pod vlastným menom, začala zdieľať verejné výzvy a následne aj príbehy o násilí, s ktorými sa jej ženy na Instagrame zdôverujú, jej projekt začal rásť raketovým tempom. Dnes dokumentuje a zdieľa príbehy stoviek žien, ktoré sa stretli so sexizmom, ponižovaním, diskrimináciou i násilím doma alebo na verejnosti. Súčasťou projektu je aj web s blogom, do ktorého čitateľky prispievajú, a mini merch.

Sára Činčurová, analytička Inštitútu pre výskum práce a rodiny, sa s autorkou projektu somFeministka zhovárala o obťažovaní, násilí na ženách a potrebe dostupnej pomoci pre ženy.

Ako začal vznikať projekt somFeministka?

Celé to začalo v máji 2020, počas prvého lockdownu. Takmer všetko, čo o tejto téme čítam, je v anglickom jazyku a na zahraničných weboch, a uvedomujem si, že tieto informácie nemusia byť dostupné pre každého. Na Slovensku je o tejto problematike minimum informácii, tak som sama skúsila rozbehnúť projekt somFeministka. Neplánovala som, že to bude až takéto veľké. Keď som začala publikovať výzvy, kde ženy mohli zdieľať svoje skúsenosti, zafungovala istá chémia, vytvorila sa istá spojitosť medzi mnou a tými, čo mi píšu. Keď som potom verejne otvorila tému sexuálneho obťažovania, začala som zrazu dostávať stovky správ. Začala som ich publikovať ako formu terapie zdieľaním, aby ženy cítili, že v tom nie sú samy. A zafungovalo to, stala sa z toho akási tradícia, pravidelné publikovanie skúseností žien na rôzne témy. A začalo to rásť.

Čakali ste, že dostanete taký veľký nával správ? Ako to celé prebiehalo?

Ja som najprv začala zdieľať rôzne všeobecné heslá ako napríklad „nie znamená nie“, alebo „nemusíš si to nechať“. A niektoré dievčatá mi hneď začali písať o tom, čo sa im stalo v súvislosti s týmito heslami. Často to boli veľmi silné príbehy, nie vždy som sama vedela, ako na ne zareagovať. Niekedy som zverejnila anonymný príbeh, na ten potom zareagovali ďalšie ženy, začalo sa to hromadiť a vznikla akási prirodzená diskusia formou skupinovej terapie. Celé to vzniklo prirodzene, bola v tom určitá spontánnosť. Dnes už mám aj spoluprácu s médiami, pomáham aj novinárkam, ak napríklad niektoré ženy súhlasia a chcú zverejniť svoj príbeh v médiách.

Znamená to, že takéto skúsenosti nemajú ženy kde na Slovensku zdieľať?

Myslím si, že na Slovensku je naozaj málo iniciatív pre ženy v tejto oblasti. Je tu pár projektov, mimovládok, ich odvetví, no mnohé sú trochu “uzavreté do seba”. Ja som sa rozhodla ísť inou cestou, robiť to akosi viac “popovo”: môj instagram má farby, je veľmi “fresh”, je určený najmä pre vekovú kategóriu 20+, aby sa k nemu napríklad dostali mladé dievčatá, ktoré sú často na Instagrame. Mnoho odborných článkov o tejto téme je “schovaných”, je ťažké sa k nim rýchlo dostať, alebo sú písané veľmi odborne. Ja to robím trochu inak.

Dostali ste v správach niečo šokujúce, niečo, čo vás prekvapilo?

Dostávam naozaj šokujúce príbehy o násilí. Musím povedať, že hoci verejne zdieľam veľkú časť toho, s čím sa mi ženy zdôverujú, dostávam i príbehy, ktoré sa radšej rozhodnem nezdieľať. “Krváky”, vraždy, samovraždy či brutálne príbehy o násilí.

Tie najhoršie príbehy nemôžem dávať von, pretože neviem zaručiť, že sa k nim na Instagrame nedostanú trinásť- či štrnásťročné dievčatá, pre ktoré by to mohol byť šok. Ja sama musím robiť hrubý filter. A sama musím niekedy aj psychicky spracovať to, čo dostávam. Niekedy nevládzem. Som len jeden človek za celým týmto projektom, nie som schopná takéto ťažké veci počúvať každý deň, celý deň. Občas vidím i profily tých žien, uvedomujem si, že sa to deje normálnym, bežným ženám, a vie to byť veľmi bolestivé.

Okrem sexizmu a diskriminácie, s ktorými sa vám ženy často zdôverujú, ma však prekvapilo, že ich skúsenosti sú veľmi často spojené so závažnými formami fyzického, sexuálneho alebo iného násilia.

Pre mňa to nie je prekvapivé. Ak niekto má ženu za niečo menej ako je on sám, je iba malý krok od toho, kedy ju diskriminuje, poníži či priamo udrie. Spraviť čokoľvek z toho len dáva najavo, že žena je pre človeka, čo násilie pácha, niečo menej.

Násilie je možno pre niekoho, kto s ním nemá žiadne skúsenosti, veľmi šokujúce. No ja diskrimináciu žien vnímam ako celé spektrum – cez verbálny útok až po ten posledný, fyzický. Preto sa aj domnievam, že organizácie na pomoc ženám by mohli viac spolupracovať s odborníkmi a odborníčkami na sociálne médiá – možno by im práve takáto forma pomoci pomohla dostať sa bližšie k ľuďom, pomôcť im dostávať viac podnetov a celkovo zvýšiť povedomie o problematike.

Koľko dostávate správ či podnetov od žien denne?

Stovky. Ak zverejním story či post s nejakou konkrétnou témou, dostanem určite od sto do päťsto podnetov. A priebežne mi chodia do inboxu aj ďalšie desiatky správ.

Som vďačná, že ženy majú vo mňa takúto dôveru, teší ma to. No zároveň cítim aj obrovskú zodpovednosť, keď sa ma ženy pýtajú, čo majú robiť. Snažím sa im vždy poradiť čo najlepšie, niekedy na to myslím i v noci, osobne ma to často zasiahne. Snažím sa vždy ženy odkázať smerom k zodpovedným organizáciám, ktoré im môžu odborne pomôcť.

No uvedomujem si, že ženy často hľadajú najmä emocionálnu podporu, chcú sa jednoducho zdôveriť niekomu, kto k nim bude mať súcit, kto ich vypočuje. Niekedy ani samy neveria, že dostanú nejakú inú pomoc. Cítim, že dôveru v príslušné orgány stratili skoro úplne.

Tu sa otvára otázka súvisiaca so systémom, ktorý často ženám nepomáha. Niektoré inštitúcie nedokážu na prípady násilia a diskriminácie zareagovať včas, iné môžu byť v tejto téme nekompetentné alebo nestoja na strane žien. Vieme, že mnohé obete domáceho násilia sa nevedia domôcť spravodlivosti. Ženy sa potom radšej obrátia k niekomu, komu dôverujú na Instagrame.

Naše zákony sú z právneho hľadiska dobré, no vymáhateľnosť práva je už iný problém. Je to problematika na úrovni kultúry národa ako takej. Dôležitú rolu tu hrá aj vzdelávanie. Preto sa snažím prispievať k scitlivovaniu, postupnému formovaniu názorov, hovoriť mladým dievčatám, čo je a čo už nie je ok.

Z akých rozličných sfér ste dostali správy od žien? Na vašom Instagrame sú niektoré zo súkromného života žien, iné sú však o skúsenostiach v zamestnaní, u lekára a podobne.

Tieto problémy sú prítomné všade. Mohla by som otvoriť tému “čo sa vám stalo v potravinách?” alebo “čo sa vám stalo na pošte?”, dostala by som pravdepodobne desiatky príbehov. Všetky miesta, kde sa ženy pohybujú a objavujú, ich môžu vystaviť sexizmu alebo diskriminácii.

Je niečo, čo vás obzvlášť prekvapuje? Napríklad – prezerám si váš profil a vidím tu tému “u zubára” – aké všelijaké hlúpe poznámky, sexizmus či diskrimináciu ženy zažili v zubárskom kresle. Priznám sa, že toto by mi nikdy nenapadlo.

Mňa ani táto téma neprekvapuje – čakám to z každej oblasti, neustále. Ale možno mám sama deformovaný pohľad, keďže mi chodí to najhoršie z najhoršieho. No takmer v každej oblasti života ženy sa nájdu príbehy o ponižovaní alebo znevažovaní – od zamestnania cez MHD až po cestu do obchodu.

Píšu vám aj muži? Čo napríklad?

Je to rôzne. Píšu mi často krát veľmi mladí “trollovia” – často sú to chlapci, ktorí mi posielajú ironické “memes” o tom, že sa mám vrátiť naspäť ku sporáku. Česi mi podobne píšu, že “žena patří k plotně” – to je taká ich obľúbená formulácia. No muži so mnou často aj diskutujú, niekedy sa chcú aj úprimne porozprávať. Niektorí muži nedokážu uveriť, že toto sa ženám deje. No najhoršie sú komentáre či poznámky od rôznych extrémistických ľudí, ktoré na mňa osobne útočia, prajú mi to najhoršie, alebo sa mi priamo vyhrážajú.

Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že niečo nie je v poriadku, ak sa pozrieme na postavenie žien v spoločnosti?

Vyrástla som v konzervatívnej, katolíckej rodine. Musela som sa profilovať sama – čítať, študovať, cestovať. Formovali ma rôzne momenty, v ktorých som sama narážala na absenciu rovnosti.

Keď som bola na vysokej škole, jeden vyučujúci sa ma počas skúšky na niečo opýtal, a ja som mu povedala: “Počkajte, len niečo dopíšem.” A on mi vtedy povedal: “Jasné, že neviete robiť dve veci naraz, veď ste žena. Dúfam, že nešoférujete.“ A takých momentov bolo plno, a to na vysokej škole v Bratislave. Rôzne chvíle ma tak primäli k tomu, aby som premýšľala o tom, ako je táto spoločnosť nastavená.

Nedokážem sa pozerať na to, ako sú mnohé úžasné, šikovné mladé ženy utláčané ľuďmi, mužmi a systémom, lebo “sa to tak robí”. Ak dokážem pravidelne pripomínať ženám, aby si to nenechali a že si to nezaslúžia, a nejakej žene to aspoň trochu pomôže, budem so svojou prácou spokojná.

Až 76 % študentiek a študentov sa počas štúdia na ich súčasnej vysokej škole stretlo s rodovo motivovaným (sexistickým) obťažovaním. Toto zistenie je jedným z výsledkov najnovšieho prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Jednalo sa napríklad o komentáre so sexuálnym podtónom, vtipy alebo znevažujúce poznámky o ženách alebo mužoch založené na ich stereotypnom vnímaní. 46 % zo všetkých študentiek a študentov uvádzalo tiež skúsenosť s neželanou sexuálnou pozornosťou. Jednalo sa napríklad o snahu o neželané zblíženie, komentovanie tela a vzhľadu, nevyžiadané zdieľanie materiálov so sexuálnym obsahom či pozývanie na stretnutia napriek odmietnutiu. 3 % študentiek a študentov tiež uviedli skúsenosť so sexuálnym nátlakom od niekoho vo vysokoškolskom prostredí (skúsenosti s vyhrážkami, sľubovanie výhod za sexuálne zblíženie, napr. že vďaka tomu uspejú na skúške). Aj vzhľadom na enormné skúsenosti študentiek a študentov so sexuálnym obťažovaním vo vysokoškolskom prostredí, Inštitút pre výskum práce a rodiny (IVPR) pripravil pre vysoké školy príručku, ako riešiť túto formu neférového zaobchádzania a otvoril pre ne program online bezplatného vzdelávania.

„Keď sa študentky a študenti vo vysokoškolskom prostredí stretávajú s obťažujúcim správaním, môže to mať dopad nielen na ich motiváciu študovať a venovať sa danému odboru, ale aj na súdržnosť študijných kolektívov, či na ich vlastný pocit bezpečia a sebaistoty,“ upozorňuje členka výskumného tímu Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Veronika Valkovičová, PhD. Preto sa Inštitút pre výskum práce a rodiny v akademickom roku 2019/2020 rozhodol uskutočniť prieskum medzi študentkami a študentmi denného štúdia verejných vysokých škôl. Jedná sa o prvý celonárodný prieskum v oblasti sexuálneho obťažovania uskutočnený v SR. Do prieskumu IVPR sa zapojilo 33 fakúlt a 1621 respondentov a respondentiek, z toho 60% žien a 37% mužov.

Išlo najmä o študentky a študentov vyšších ročníkov, ktorých priemerný vek bol 23 rokov. Výskumný tím tiež uskutočnil sériu anonymizovaných rozhovorov so študentkami, ktoré zažili sexuálne obťažovanie na slovenskej vysokej škole. Bližšie výsledky ukázali, že študentky – ženy zažili vo vyššej miere, že niekto komentoval ich vzhľad (napríklad hodnotil telo a oblečenie – 46,7% prípadov), alebo boli znevýhodňované pri štúdiu kvôli pohlaviu (24% prípadov), či zažili opakované žiadosti o stretnutia napriek predchádzajúcemu odmietnutiu (napr. žiadosti o drink/večeru, 19% prípadov). Študenti – muži vo zvýšenej miere zažili, že im niekto rozprával príbehy alebo vtipy so sexuálnym podtónom (54,7% prípadov) alebo sa niekto pokúsil diskutovať s nimi o sexe, keď sa to netýkalo výučby (napr. o ich sexuálnom živote, 29,2% prípadov).

Osoby, ktoré sa vo vysokoškolskom prostredí dopúšťajú obťažujúceho správania, sú najmä študenti – muži (37% prípadov),  učitelia – muži (24,5% prípadov) a študentky – ženy (23% prípadov). Výsledky ukazujú, že muži sú páchateľmi obťažujúceho správania dvakrát častejšie ako ženy.

Je pritom potrebné vziať do úvahy, že v porovnaní s inými študentmi a študentkami, majú mladé ženy a muži vo vysokoškolskom prostredí menej možností byť v kontakte s vyučujúcimi. Pritom celkovo sa učitelia a učiteľky objavili ako osoby, ktoré sa správali obťažujúco až v 34 % prípadov. Najčastejšie sa vysokoškolskí učitelia a učiteľky objavovali v prípadoch rodovo motivovaného obťažovania (až v 42 % z 1134 prípadov) a ani pri prípadoch sexuálneho nátlaku ich správanie nie je zanedbateľné (predstavujú 22 % prípadov z 43). Pri mladých ženách sa napríklad učitelia – muži dopustili rodovo motivovaného obťažovania v 36 % prípadov a sexuálneho nátlaku v 32,2 % prípadov.

Aj keď sa rodovo motivované obťažovanie zo strany vyučujúceho/vyučujúcej môže zdať ako menej závažné, výskumy ukazujú, že ak je na škole bežné a opakované, môže mať toto správanie zásadný vplyv na motiváciu k štúdiu a dôveru vo vedenie školy: “Ten vyučujúci akurát spôsobil, že sme prestali chodiť na hodiny úplne. Myslím, že som bola raz alebo dvakrát na jeho prednáškach, odkedy som si všimla, aký je (…).” (Mária). Zároveň ak hovoríme o obťažujúcom správaní zo strany vyučujúcich, musíme tiež zohľadňovať, že ide v akademickom prostredí o osoby, ktoré disponujú autoritou a určujú pravidlá štúdia. Preto medzi študentkami a študentmi môže prevládať predstava, že vyučujúca či vyučujúci je nepostihnuteľný: “Jeho pozícia je zabezpečená (…) aj keby sa to začne riešiť, tak škola ho nemôže vyhodiť, lebo by museli zavrieť celý odbor. A na Slovensku nie je nikto iný, kto by ten odbor mohol viesť (…).” (Barbora). Aj skúsenosť s obťažujúcim správaním od rovesníčky či rovesníka (t. j. inej študentky či študenta) môže mať zásadný vplyv na pocit bezpečia, napr. na internáte, či na výsledky štúdia. Študentky a študenti sa vo výskume objavujú ako osoby, ktoré sa dopúšťajú hlavne neželanej sexuálnej pozornosti (v 82 % prípadov z 666) a sexuálneho nátlaku (v 78 % prípadov z 43).

Napriek častým skúsenostiam s obťažujúcim správaním sa len jedna tretina študentiek a študentov, ktorí ho zažili, rozhodla niekomu s touto skúsenosťou zdôveriť; z toho bolo 22 % študentiek a len 9 % študentov. Z rozhovorov, vyplynulo, že študenti a študentky môžu prechovávať nedôveru voči vedeniu alebo majú minimum informácií o tom, na koho sa môžu obrátiť: “[Na škole] sa to nevníma ako problém, tam sa to vníma ako bežná vec. Málokto to identifikuje ako niečo mimo normy alebo mimo toho, čo by malo byť. Takže ani si to popravde neviem predstaviť, že ako to riešiť, lebo neviem, že za kým by som mala ísť.” (Hana). Ak ide o vyučujúceho alebo školiteľku záverečnej práce, nezriedka sa obávajú, že by oficiálna sťažnosť mohla mať negatívny dopad na ich záverečné hodnotenie.

Z prieskumu tiež vyplýva, že iba 12 % študentiek a študentov súhlasí s tvrdením, že boli svojou vysokou školou dostatočne informovaní o problematike sexuálneho obťažovania. Až 80 % študentiek a študentov pritom v prieskume uviedlo, že by podľa nich „vedenie školy malo prijať opatrenia na predchádzanie sexuálneho obťažovania“.

Výskumník Ing. Mgr. Andrej Kuruc preto dopĺňa: “Práve kvôli alarmujúcim zisteniam z prieskumu sme pripravili publikáciu Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké školy. Cieľom tejto príručky, ktorá je voľne dostupná v elektronickej verzii, je informovať zamestnancov a zamestnankyne vysokých škôlo rôznych postupoch a metódach riešenia obťažujúceho správania na ich fakultách/katedrách.”

Pre zvýšenie povedomia o problematike pripravil IVPR okrem príručky pre vysoké školy v roku 2021 a 2022 špecializované odborné vzdelávanie o prevencii a eliminácii sexuálneho obťažovania na akademickej pôde, do ktorého sa môžu vysoké školy a univerzity bezplatne prihlásiť.

Kontakt pre médiá:

Viera Böttcher, manažérka komunikácie národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie, Inštitút pre výskum práce a rodiny, tel. +421 902138962, email: viera.bottcher@ivpr.gov.sk

Veronika Valkovičová, výskumníčka a analytička IVPR, email: veronika.valkovicova@ivpr.gov.sk

Andrej Kuruc, výskumník a analytik IVPR, email: andrej.kuruc@ivpr.gov.sk

V súvislosti s aktuálnou kampaňou proti sexuálnemu obťažovaniu na vysokých školách ponúka Inštitút pre výskum práce a rodiny a webportál Toto je rovnosť odborné online vzdelávanie k témam súvisiacim s rodovou rovnosťou a prevenciou sexuálneho obťažovania na vysokých školách i na pracovisku.

Vzdelávanie je bezplatné a šité na mieru školám, organizáciám i zamestnávateľom, ktorí oň prejavia záujem za účelom zlepšenia svojich interných politík v rámci svojich organizácií a vzdelávacích inštitúcií.

Poskytujeme bezplatné online vzdelávanie vedené odborníkmi a odborníčkami z výskumného i akademického prostredia, ktoré zahŕňajú tieto oblasti:

• Rodové stereotypy na pracovisku/škole a riešenie diskriminácie

• Dopady sexuálneho obťažovania a možnosti riešenia v organizáciách

• Východiská rodovej rovnosti na trhu práce a a na školách

Cieľom týchto vzdelávacích blokov je zvýšiť citlivosť a porozumenie problematike sexuálneho obťažovania na vysokých školách a/alebo na pracovisku a poskytnúť zúčastneným zamestnankyniam, zamestnancom a študujúcim možnosť hlbšie porozumieť princípom antidiskriminácie a rodovej rovnosti a zvýšiť povedomie o obťažovaní v spoločnosti.

Predpokladaná dĺžka jednotlivých online seminárov je 1-3 hodiny. V prípade potreby majú školy/zamestnávatelia možnosť absolvovať i viacero seminárov z ponuky.

Z dôvodu citlivosti tejto témy sa jednotlivé semináre organizujú individuálne podľa potrieb škôl a zamestnávateľov, ktorí o vzdelávanie prejavia záujem.

Obsah jednotlivých seminárov je možné prispôsobiť potrebám žiadateľa a zamerať ich buď na zamestnancov/zamestnankyne, alebo na študentov/študentky.

Všetky online semináre sú bezplatné.

Ak máte záujem zorganizovať vo vašej organizácii online vzdelávanie alebo dostať viac informácií k ponuke vzdelávania, prosím kontaktujte zodpovednú osobu:

Sára Činčurová M.A.

analytička/výskumníčka v oblasti rodovej rovnosti

Inštitút pre výskum práce a rodiny

Špitálska 25, 27

812 41 Bratislava

Mail: sara.cincurova@ivpr.gov.sk

Podľa výberového zisťovania pracovných síl Štatistické úradu SR (ŠÚ SR) vzrástla miera nezamestnanosti žien v treťom štvrťroku 2020, kedy bola  v plnom prúde druhá vlna pandémie COVID-19 na Slovensku,  na  hodnotu 7,7%.

Oproti rovnakému obdobiu v roku 2019 sa zvýšila o 1,6% (zo 6,1%), čiže približne  až o 25%. U mužov sa v rovnakom období tiež zvýšila miera nezamestnanosti, ale v menšej miere,  z hodnoty  5,7% v roku 2019 na 6,8% v roku 2020, teda o 1,1%. Celková miera nezamestnanosti sa zvýšila na 7,2% (z 5,9%) v danom  štvrťroku (pozri graf 1).

Graf 1

Zatiaľ čo v roku 2019 bol rozdiel v miere nezamestnanosti medzi ženami a mužmi v treťom štvrťroku 0,4%, tak v roku 2020 sa zvýšil až na 1,1%. Dramatický bol nárast nezamestnanosti u žien vo veku 25 – 49 rokov, a to až skoro o 3% (z 5,2% na 8%), teda o viac ako 55%. Zatiaľ čo u mužov v tejto vekovej skupine rástla miera nezamestnanosť menej, a to z hodnoty 5,3% na 6,2%, teda o 0,9%. Čiže rozdiel medzi ženami a mužmi v tejto vekovej skupine  bol 2,8%  (pritom v roku 2019 bol rozdiel len 0,3% a to dokonca  v neprospech mužov).

Z údajov vyplýva, že najväčší nárast bol vo vekových skupinách žien 25 – 29 rokov a 30 – 39 rokov, kedy ženy idú na materskú/rodičovskú dovolenku, alebo sa z nej vracajú. Čiže  mohlo ísť aj o ženy po rodičovskej dovolenke, ktorá sa im síce čiastočne predĺžila, ale následne po jej skončení ostali nezamestnané bez príspevku v nezamestnanosti, keďže počas jej trvania nemali zamestnanie.

Z dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, že na rozdiel však od výberového zisťovania pracovných síl počet uchádzačov/uchádzačiek o zamestnanie rástol vo väčšej miere u mužov ako u žien, aj keď stále bol o niečo vyšší počet uchádzačiek žien o zamestnanie (pozri graf 2).  To môže znamenať, že väčšina žien ktoré v tomto období nemali, alebo stratili prácu nedostávali príspevok v nezamestnanosti, alebo z nejakých ďalších dôvodov neboli registrované na úradoch práce (napríklad vyššie spomenutý). Jednou z hypotéz je, že išlo najmä o ženy živnostníčky, ktoré stratili prácu v sektore stravovacích a ubytovacích služieb, kde vo väčšej miere prevládajú a takto ostali bez práce aj bez akéhokoľvek príspevku. Samozrejme, tieto dáta vyžadujú bližšie preskúmanie.

Graf 2

Tento predpoklad potvrdzujú aj ďalšie dáta z výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR, kedy bol nárast mieri nezamestnanosti u žien v zamestnaniach ubytovacích a stravovacích služieb z 3,3% na 13,6%, teda o 10% v treťom štvrťroku 2020 (pozri graf 3). U mužov to bol nárast z 2,8% na 4,7% v miere nezamestnanosti. Podobne z ďalšej štatistiky vyplynulo, že medzi pracovníkmi a pracovníčkami  v službách a obchode rástla u žien miera nezamestnanosti rýchlejšie ako u mužov, a to z 12,2% na 20,2% v treťom kvartáli roku 2020 (pozri graf 4). U mužov to bolo z 2,2% na 4,2%. Vyšší nárast nezamestnanosti bol zaznamenaný u žien aj v oblasti vzdelávania a priemyselnej výroby, aj keď v priemysle bol celkový väčší prírastok nezamestnanosti u mužov.

Graf 3

Graf 4

Uvedené dáta opäť potvrdzujú negatívny vplyv pandémie na životnú situáciu žien, pričom prehlbujú rozdiely na trhu práce a v príjmoch ešte viac v ich neprospech.

Môže to byť aj tým, že podľa nástroja United Nations Dvelopment Program (UNDP) na zaznamenávanie rodovo citlivých opatrení počas pandémie ochorenia Covid-19 na celom svete, ktorý  monitoruje politické opatrenia zavedené vládami všetkých krajín na boj s krízou a zdôrazňuje reakcie a opatrenia, ktoré v sebe integrujú rodové hľadisko, len 33% opatrení, ktoré zaviedlo Slovensko bolo rodovo citlivých.

Jedná sa o pandemické ošetrovné, ktoré bolo zavedené pre rodičov, ktorí sa starajú o deti, čo boli podľa údajov Sociálnej poisťovne vo väčšine prípadov ženy. Toto opatrenie je problematické v tom, že jeho výška je nižšia ako bežný príjem, čo môže spôsobiť problémy jedno-rodičovským rodinám, kde predstavujú osamelých rodičov vo viac ako 90% prípadov ženy.  Práve toto je dôvod, kde by bolo vhodné prehodnotiť výšku pandemického ošetrovného príspevku.

Ďalším problémom je, že ak tento príspevok rodič, väčšinou žena, poberá dlhšiu dobu, môže to viesť k tomu, že zamestnávatelia majú tendenciu zbaviť sa takýchto zamestnankýň po návrate do práce, prípadne im nepredĺžia zmluvu (ak bola zamestananá na dobu určitú). Pomohlo by preto, ak by bola možnosť alebo povinnosť rodičov vystriedať sa pri poberaní pandemického  ošetrovného – to by pomohlo aj rovnomernejšiemu rozdeleniu neplatenej práce a starostlivosti v domácnosti.

Druhé opatrenie bolo zamerané na udržanie kapacít v zariadeniach starostlivosti o deti, kde nemusia prepúšťať zamestnankyne, v dominantnej miere ženy, ale boli im aj počas zatvorenia MŠ preplatené mzdy vo výške 80% priemerného zárobku. Opatrenie vykrýva skôr nepriaznivú situáciu spôsobenú pandémiu, ale nerieši dlhodobé problémy, ako nedostatok miest v týchto zariadeniach pre všetkých rodičov a bezplatnosť týchto služieb.

Spracoval:
Andrej Kuruc

Použité zdroje:

Štatistický úrad SR
http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/pr2015qs/v_pr2015qs_00_00_00_sk
http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/pr2025qs/v_pr2025qs_00_00_00_sk
http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/pr2029qs/v_pr2029qs_00_00_00_sk

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

UNDP COVID-19 Global Gender Response Tracker

Bratislava, 21.10.2020.

V tomto blogu prinášame časť výsledkov nášho prieskumu, ktoré sa týkajú navýšenia starostlivosti o deti a domácnosť a ťažkostí so zosúladením pracovného a rodinného života počas pandémie COVID-19.

Na jar tohto roku zaviedli európske vlády karanténne opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19. Aj pre ľudí žijúcich na Slovensku znamenali tieto opatrenia bezprecedentné a radikálne zmeny ich životných okolností. Zmeny v každodennom živote vyplývali z obmedzení služieb, zmien pracovného režimu i režimu starostlivosti o rodinných príslušníkov a domácnosť(1).

Online prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), ktorý trval od polovice mája 2020 do konca júna 2020 sa zameriaval primárne na zmeny v pracovnom živote na trhu práce i vo vykonávaní tzv. domácej práce starostlivosti o domácnosť a členov rodiny. Zrealizoval ho výskumnícky tím IVPR Toto je rovnosť – Andrej Kuruc, Veronika Valkovičová a Jana Jablonická Zezulová.

Až u 74,5% žien sa počas pandémie zvýšila starostlivosť o deti a domácnosť 

Celoeurópske dáta poukazujú najmä na to, že zásadné zmeny predstavovali karanténne opatrenia pre ľudí žijúcich v početnejších rodinách – hlavne pre partnerov a partnerky s deťmi, pre ktorých práca z domu predstavovala komplikácie v zosúladení pracovného a rodinného života. Dáta tiež poukazujú na každodennú nutnosť práce starostlivosti v našich domácnostiach, ktorá bola o to akútnejšia a cennejšia, keď ju nemohli poskytovať verejné a súkromné organizácie.(2) Viac ľudí doma znamenalo teda zvýšené bremeno neplatenej práce a domácich prác, čo sa týkalo najmä žien, ktoré často cítili vyčerpanie, čo potvrdzujú aj výsledky nášho prieskumu.

Na našom prieskume sa zúčastnilo 408 respondentov a respondentiek. Z toho 81,9% žien a 17,6% mužov. Vekové rozloženie bolo pomerne rovnomerné, najviac ľudí bolo vo veku 30 – 39 rokov, a to 25,5% a vo veku 50 – 64 rokov 24,3%. Najmenej vo veku nad 65+, a to 6,9%. Dotazník vyplnili najmä ľudia s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa (49,3%) a so stredoškolským vzdelaním s maturitou (29,4%).

Ženy vo väčšej miere žili vo viacpočetnej domácnosti (3 a viac), a to 52,2%. Celkovo nezaopatrené deti malo 41,7% respondentov a respondentiek, z toho 44% žien a 31,6% mužov.

Strata hranice medzi pracovným a súkromným životom

Čo sa týka zmien v pracovnej oblasti, z tých, čo pracovali, 77,5% (4) respondentov a respondentiek zostalo doma a 69,5% respondentov a respondentiek zostalo na home office (z toho 69,3% žien a 67,3% mužov).

Ženy počas pandémie častejšie zažili neštandardné hodiny práce skoro ráno alebo večer (42,1% žien a 30,6% mužov). Až 37% respondentiek s deťmi a/alebo v partnerskom vzťahu sa nevedelo sústrediť na prácu kvôli rodinným povinnostiam (len 13,5% mužov). Na OČR (ošetrovanie blízkeho člena rodiny) počas pandémie bolo 6,1% respondentov a respondentiek, najmä ženy (jeden muž). Oproti mužom sa u žien, ktoré pracovali, viac menila počas pandémie aj náplň práce (u 36,7% žien a u 20,3% mužov). Muži v o čosi väčšej miere museli ostať doma (79%, ženy 77%), pracovať nadčasy (26,6%, ženy 23,6%) a dostali výpoveď (14,9%, ženy 8,8%).

Učenie detí bolo najmä na pleciach ich matiek

Čo sa týka zmien v rodinnej situácii, tak z tých respondentov a respondentiek, ktorí mali deti, 42% (5) muselo viac pomáhať deťom s učením a 41,5% sa museli starať o dieťa/deti aj počas dňa, keď predtým boli v škole. Vo viac ako 90% išlo najmä o ženy. Konkrétne 46,3% žien muselo viac pomáhať deťom s učením (22,7% mužov) a 46,3% sa museli starať o dieťa/deti aj počas dňa, keď predtým boli v škole (20,46% mužov). Ženy sa napríklad v oveľa väčšej miere museli starať aj o svojich rodičov a starých rodičov – 33,9%, v prípade mužov – 15,4%.

Viac variť pre členov/ členky domácnosti muselo až 72,2% respondentov a respondentiek, z toho až 74,5% žien a 63,6% mužov. Viac zabezpečovať nákupy muselo 67% respondentiek a respondentov, a to 68,5% žien a 58,7% mužov (rozdiel cca 10%).

Vyššie uvedené zistenia korešpondujú s prieskumom UN Women, ktorý bol realizovaný v 22 krajinách počas pandémie (6):

• upratovaniu sa venovalo 24% žien a 23% mužov,
• fyzickú starostlivosť o deti zabezpečovalo až 37% žien a len 16 % mužov,
• učenie detí zabezpečovalo 36% žien a 28% mužov,
• varenie zabezpečovalo 37% žien a 26% mužov,
• nakupovanie pre rodinu zabezpečovalo 49% žien a 33% mužov.

Zvýšené hodiny starostlivosti o deti a domácnosť

Z tých respondentov a respondentiek, ktorí uviedli, že majú partnera/partnerku, 42,5% vykonáva väčšinu domácich prác (celkovo s pomocou detí 49,7%) a 37,15% si delí prácu rovnakým dielom. Väčšinu domácich prác vykonáva až 61,7% žien (niektoré za pomoci detí), zatiaľ čo z respondentov mužov len 14,6%. Rovnakým dielom si delia práce partneri u 39,2% respondentiek a u respondentov mužov 58,4%.

Z tých respondentov a respondentiek, čo majú deti a sú v partnerskom vzťahu, sa väčšinou stará o deti 33,9% respondentov a respondentiek a rovnakým dielom sa partneri starajú o deti u 22,05% respondentov a respondentiek. Väčšinou sa o deti starajú ženy, vyplýva to z 59,3% odpovedí. Muži sa väčšinou starajú o deti v 17,3%. Rovnakým dielom sa partneri/partnerky starajú o deti u 20,7% respondentiek a 31,8% respondentov.

12,4% respondentov a respondentiek vychováva a stará sa o deti samo, z toho väčšina žien (1 muž). Osamelé matky zažívajú oveľa viac stresu, keďže nemajú nikoho, s kým by zdieľali povinnosti spojené so starostlivosťou o deti a domácnosť a často pracujú v nízko platených a zraniteľných povolaniach, s nízkou sociálnou ochranou.

51,4% respondentkám a respondentov sa počas pandémie zvýšil počet hodín starostlivosti o deti (7)  a domácnosť. Počet hodín starostlivosti sa zvýšil u 50,7% žien, pričom sa to týkalo až 74,5% žien – matiek s deťmi. U mužov sa zvýšil počet hodín starostlivosti o domácnosť a deti u 25,1%, týkalo sa to 44% mužov s deťmi, v porovnaní so ženami to bolo však oveľa menej hodín.

Aj dáta UN WOMEN naznačujú, že aj ženy a aj muži hlásili v prieskume významné zvýšenie neplatenej práce a starostlivosti o domácnosť ako výsledok pandémie. Zatiaľ čo muži reportujú, že vykonávajú viac činností než predtým, pre ženy pandémia predstavuje ďalšie zvýšenie ich podielu na neplatenej práci. Toto má zásadný dopad na kvalitu ich fyzického a mentálneho zdravia, ako aj ich schopnosť zapojiť sa do platenej práce. (8)

Ženám v porovnaním s mužmi tiež viac chýbali školy (40%), materské školy (23,7%) a centrá voľného času (20,7%), čiže zariadenia spojené so starostlivosťou o deti.

Opatrenia na riešenie dopadov pandémie s ohľadom na pracovnú a rodinnú oblasť

Pred pandémiou ochorenia COVID-19 ženy vykonávali takmer trikrát viac neplatenej práce a domácich prác v porovnaní s mužmi, a to celosvetovo. Keď boli školy, škôlky, centrá voľného času zatvorené, rodiny – najmä ženy – začali robiť radikálne zmeny v tom, ako využívajú svoj čas. Viac ľudí doma znamená viac ľudí, ktorých treba nakŕmiť a postarať sa o nich, často bez ďalšej dodatočnej pomoci, zvyšovanie napätia a preťaženie domácich zdrojov. Mnoho žien sa ocitlo v situácii, že museli žonglovať, ako zabezpečiť neplatenú prácu, zatiaľ čo mali znížený príjem a v niektorých prípadoch sa snažili pracovať na plný úväzok v preplnenej domácnosti.

Aj preto možno v rámci prieskumu vnímali väčšie dôsledky na psychické zdravie najmä ženy, kedy až 73% z nich sa cítilo vyčerpane, 57,44% depresívne a 44,3% beznádejne. Zväčšovanie dopadov na ženy, zvýšené bremeno starostlivosti, pomalšie zotavovanie ekonomiky a znižovanie verejných alebo súkromných výdavkov na služby – ako vzdelávanie a starostlivosť o deti – môže vytvárať tlak na ženy, aby opustili trh práce natrvalo.

Na základe analýzy UN Women ohľadom opatrení v oblasti sociálnej ochrany prijatých vládami celosvetovo na boj s krízou spojenou s  COVID – 19, menej ako jedno z piatich opatrení bolo rodovo citlivé čiže odrážalo rozdielny dopad pandémie na ženy a mužov. To napríklad zahŕňalo platenú dovolenku pre ľudí, čo sa primárne starajú o svojich blízkych, redukovanie alebo flexibilné usporiadanie pracovného času, peňažné kompenzácie rodičom za zavretie škôl či centier voľného času a zabezpečenie starostlivosti o deti pre pracovníkov v povolaniach, ktoré museli pracovať počas pandémie. Väčšie investície do týchto oblastí sú nevyhnutné na podporu návratu žien do práce, alebo v zachovaní ich pracovných miest počas toho, ako sa ekonomika zotavuje z krízy spôsobenej pandémiou. (9)

Aké systémové opatrenia by sa mali prijať:

• Vytvorenie a finančná podpora dostatočného počtu dostupných miest v jasliach a škôlkach pre deti od 0-3 rokov a deti od 3-6 rokov.
• Poskytovanie príspevku starostlivosti o dieťa aj staršie ako 3 roky a priamo rodičovi, ktorý sa o dieťa stará.
• Zavedenie flexibilnej rodičovskej dovolenky, ktorá by umožňovala ženám, ale aj mužom byť na nej kratšie, resp. flexibilne využívať rodičovskú dovolenku a dostávať vyšší rodičovský príspevok, zároveň skorší návrat do práce by neviedol k zníženiu ich pracovných zručností a mzdy.
• Analýza (vrátane prieskumu u zamestnávateľov) využívania opatrení na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života definovaných v Zákonníku práce, zvýšenie motivácie ich využívania u zamestnávateľov prostredníctvom povinnosti ich zavádzať, zavedenie nových opatrení, tak aby pracovné prostredie bolo podporné pre tých, ktoré/ktorí majú zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť, napr. poskytnutie zariadení starostlivosti o deti zo strany zamestnávateľov.
• Osveta zameraná na povzbudzovanie mužov, aby prevzali niektoré z  povinností v domácnosti, čo by umožnilo ženám viac participovať na spravovaní verejných vecí.
• Zavedenie otcovskej dovolenky minimálne 10 dní po narodení dieťaťa, kedy má aj otec nárok zostať na dovolenke spolu s matkou a venovať tak adekvátnu starostlivosť deťom, rozvíjať rodičovské zručnosti, poskytovať pomoc v domácnosti a poskytnúť matke čas sa zregenerovať po pôrode. (10) Čiastočné, flexibilné a iné formy neštandardného zamestnania by mali mať adekvátnu minimálnu mzdu a byť oprávnené na sociálnu ochranu a príspevky.
• Zvýšenie podpory osamelých rodičov, z ktorých väčšinu tvoria matky.

Aké by sa mali prijať špecifické opatrenia s ohľadom na ženy počas pandémie a ľudí s povinnosťou starostlivosti o deti či blízkych:

• Uľahčenie zosúladenia pracovného a rodinného života prostredníctvom home office pre oboch rodičov a flexibilnejšie prispôsobenie pracovného harmonogramu zo strany zamestnávateľov a inštitúcii – napríklad väčšou osvetou.
• Umožnenie zapojenia mužov do starostlivosti zo strany zamestnávateľov.
• V prípade osamelých rodičov, alebo ak obaja rodičia musia pracovať – zabezpečenie vyučovania a starostlivosti o deti v na to špecializovaných zariadeniach s vyškolenými odborníkmi a odborníčkami  s dodržaním všetkých hygienických štandardov.
• Väčší podiel žien na OČR a osamelých rodičiek znamená, že vypadnú z pracovného procesu počas pandémie, preto teba zvážiť možnosti nahradenia výpadku miezd pre ľudí, ktorí budú nútení byť na OČR, pretože sa museli starať o deti alebo iných blízkych, keďže v tomto období nemali inú možnosť.

Záver

Napriek existujúcim dátam je stále príliš málo žien zapojených do manažovania a rozhodovania o opatreniach a reformných plánoch či plánoch ozdravenia. Sociálne a ekonomické politiky a programy, ktoré majú pomôcť čeliť tejto kríze musia byť inkluzívne a  zamerané aj na líderstvo žien a ich prácu, mimo, ale aj v rámci domácnosti. Pomôže to k zlepšeniu postavenia žien v spoločnosti vo všeobecnosti.

Príklady zmien, ktoré respondenti a respondentky zažili:

„Práca z domu úplne zmazala pracovný čas. Kolegovia, ktorí pracujú skoro ráno volajú o 7:00, „nočné tvory“ volajú pokojne aj po 21:00. Všetci akoby predpokladali, že tak, ako sa zmenil ich denný rytmus, zmenil sa aj ostatným. Znamená to, že pracujem viac, pociťujem stres až úzkosť z toho, že odo mňa očakávajú neustálu dostupnosť. Zároveň sa však musím viac venovať domácnosti, keďže trávime väčšinu času doma, musíme viac upratovať a variť (áno, denné „menučka“ v reštauráciách mi naozaj chýbajú).“

„Musela som odmietať zákazky pre starostlivosť o deti (domáce učenie, viac varenia, neustála prítomnosť detí a teda nulová sústredenosť na prácu), čím mi rapídne poklesol príjem.“

„Z úspešnej podnikateľky žienka domáca, práca za 6 ľudí naraz – učiteľka na 1. stupni, učiteľka klavíra, predškolská pedagogička, kuchárka, upratovačka, animátorka voľného času.“

Použité zdroje:

1 Lutherová, S.G., Hlinčíková, M., Voľanská, Ľ. 2020a. Keď sa zmenil svet I. Vplyv epidémie koronavírusu na každodenný život na Slovensku. Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV. Dostupné na: https://uesa.sav.sk/?q=sk/ked-sa-zmenil-svet-i-vplyv-epidemie-koronavirusu-na-kazdodenny-zivot-na-slovensku

Lutherová, S.G., Hlinčíková, M., Voľanská, Ľ. 2020b. Keď sa zmenil svet II. Starostlivosť o domácnosť a deti počas epidémie koronavírusu. Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV. Dostupné na: https://uesa.sav.sk/?q=sk/ked-sa-zmenil-svet-ii-starostlivost-o-domacnost-deti-pocas-epidemie-koronavirusu

2 Sweeney, R., Thissen, L. 2020. TIME TO CARE! Work, life and inequality in the care economy. FEPS – Foundation for European Progressive Studies. Dostupné na: size=“9pt“https://www.feps-europe.eu/attachments/publications/feps_tasc_policybrief_timetocare.pdf

3 Lutherová, S.G., Hlinčíková, M., Voľanská, Ľ. 2020a.

4 Ide o odpovede určite áno a skôr áno.

5 Odpovede určite áno a skôr áno.

6 Azcona G. et al. From insight to action. Gender equality in the wake of COVID – 19. UN WOMEN 2020, 17s, e-ISBN: 978-92-1-005339-6 Odkaz: https://www.unwomen.org/-/media/headquarters/attachments/sections/library/publications/2020/gender-equality-in-the-wake-of-covid-19-en.pdf?la=en&vs=5142

7 Viac minimálne o hodinu (nie sú zarátaní tí, ktorým sa predĺžil o minúty).

8  Azcona G. et al. From insight to action. Gender equality in the wake of COVID – 19. UN WOMEN 2020, 17s, e-ISBN: 978-92-1-005339-6 Odkaz: https://www.unwomen.org/-/media/headquarters/attachments/sections/library/publications/2020/gender-equality-in-the-wake-of-covid-19-en.pdf?la=en&vs=5142

9  Azcona G. et al. From insight to action. Gender equality in the wake of COVID – 19. UN WOMEN 2020, 17s, e-ISBN: 978-92-1-005339-6 Odkaz: https://www.unwomen.org/-/media/headquarters/attachments/sections/library/publications/2020/gender-equality-in-the-wake-of-covid-19-en.pdf?la=en&vs=5142

10 Smernica EÚ o zosúlaďovaní pracovného a rodinného života.

Ekonomický dopad pandémie Covid-19 povedie pravdepodobne k recesii v štátoch EÚ. Tie pracovníčky a pracovníci, ktorí pracujú v prekérnych prácach (ide napr. o dočasné pracovné zmluvy, dohody, prácu bez zmluvy) sú oveľa viac zraniteľní vo vzťahu k ekonomickému šoku. Veľa zmlúv bolo ukončených alebo pozastavených hneď, ako sa vírus dostal do Európy a prijali sa tvrdé obmedzenia zamedzujúce šírenie nového koronavírusu. Medzinárodná organizácia práce (ILO) odhaduje, že skoro 25 miliónov pracovných miest môže byť celosvetovo stratených  kvôli Covid-19 a viac ako 35 miliónov ľudí bude čeliť pracujúcej chudobe.

Ženy s väčšou pravdepodobnosťou vykonávajú prekérnu prácu. Patrí tam napríklad práca na čiastočný úväzok, sezónna a občasná práca, SZČO, práca s presne stanoveným termínom, dočasné kontrakty, práca na telefóne, práca v domácnosti a agentúrna práca. Tieto práce sú často spojené s nižšími mzdami,  kratšími pracovnými hodinami (napr. 10 hodín týždenne), slabou zákonnou ochranou, ťažkosťami v prístupe k sociálnej ochrane, neistotou v pokračovaní práce, nedostatkom kontroly nad pracovným procesom. Prekérna práca je rozšírená najmä medzi mladými ženami, ženami s nízkou kvalifikáciou a ženami migrantkami.

Zo zamestnancov a zamestnankýň vo veku 15-64 rokov má v Európe 26,5% žien a 15,1% mužov prekérne pracovné miesta.

Napríklad na Slovensku pracuje na dočasné kontrakty 7,57% žien zo všetkých pracujúcich žien a 5,6% mužov zo všetkých pracujúcich mužov. Na čiastočný úväzok pracuje 65% žien zo všetkých pracujúcich na kratší pracovný úväzok, celkovo 6,44% žien z celkového počtu pracujúcich žien.

Zdroj: Labour Force Survey, Eurostat

Ekonomický dopad na ženy má aj nutnosť využívania ošetrovania blízkeho člena domácnosti. Podľa poslednej štatistiky Sociálnej poisťovne poberalo ošetrovné v marci 2020 74,1% žien (17 447) a 28,7% (6 095) mužov. V apríli bol nárast ešte väčší aj u žien aj u mužov,  ošetrovné poberalo 66% žien (52 060) a 34% mužov (26 915).  Nárast na strane žien bol oproti obdobiu pred pandémiou obrovský a to až o 65 206 poberateliek ošetrovného (skoro 500%). V prípade mužov to bol nárast o 22 966 poberateľov.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Ľudia, ktorí na Slovensku poberajú ošetrovné dostávajú za deň 55% denného vymeriavacieho základu hrubej mzdy, čo znamená istý mzdový pokles. Ako ukazujú čísla, dopad je väčší na ženy, ktoré vo všeobecnosti zarábajú menej ako muži. V roku 2018 bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme podľa Eurostatu 19,4% v neprospech žien. V sektore zdravotníctva a sociálnej pomoci to bol rozdiel v neprospech žien až 27,6%.

Zdroj: europa.eu

Možnosť návratu určitých ročníkov detí do škôl umožní niektorým rodičom opäť pracovať,  ale mnohí z nich naďalej ostanú na ošetrovnom, keďže sa im nemusí dostať dieťa do škôlky, alebo majú staršie deti, alebo sa jednoducho stále boja, aby sa deti nenakazili vírusom. Takisto im nikto nenahradí neplatenú prácu počas obdobia, keď sa starali doma o deti celý deň vrátane školského učenia.

Na Slovensku zatiaľ nie sú k dispozícií dáta o nezamestnanosti za prvý štvrťrok,  ale už v tom poslednom štvrťroku 2019 bola vyššia nezamestnanosť žien 6% v porovnaní s mužmi (5,3%).

Pri analýze ekonomických dopadov krízy na ženy a mužov je vhodné zobrať si ponaučenie z ekonomickej krízy v roku 2008. Situáciu po nej zhrnula napríklad publikácia „Rodové dôsledky krízy“ od vydavateľstva Aspekt.  Oproti tej dobe je iná situácia v tom, že vtedy neboli zatvorené školy, čiže nebol taký tlak na ešte väčšiu starostlivosť o deti a blízkych. Ale aj vtedy sociologička IVPR, Jarmila Filadelfiová v časti knihy venovanej situácii na trhu práce poukázala na to, že počas krízy sa zvýšil počet žien v riziku chudoby a počet mužov ostal nezmenený, pričom ešte väčšie bolo percento žien v riziku chudoby v domácnosti jednotlivcov. Taktiež poukazovala na to, že ani vtedy neboli do krízového štábu zapojené ženy odborníčky, podobne ako je tomu dnes, kedy je ich počet v krízových zdravotníckych či ekonomických štáboch blížiaci sa k nule. Preto aj vtedy prijali opatrenia, ktoré zachraňovali sektory, v ktorých pracovne dominovali muži, teda automobilový priemysel, stavebníctvo a podobne. V súčasnosti však situácia môže byť čiastočne rozdielna, lebo napríklad textilný priemysel, kde dominujú ženy, mohol vďaka šitiu rúšok prežiť toto ťažké obdobie.

Ďalšou skupinou ľudí, ktorí sú vysoko zraniteľní, sú pracovníčky v domácnosti, ktoré sa starajú napríklad o deti, alebo domácnosť, často ide aj o slovenské opatrovateľky v zahraničí.  Mnohé z nich sú zamestnané ako neoficiálne pracovníčky v neformálnej ekonomike. Sú vysoko závislé od zamestnávateľa, majú málo znalostí svojich práv a nevedia ako účinne hľadať pomoc.

Čo by mali teda politici a političky vedieť pri prijímaní opatrení:

• Fiškálne opatrenia prijaté počas ekonomickej krízy v roku 2018 mali nesporne väčšie negatívne dopady na ženy. Tomu by sa malo vyhnúť počas prijímania opatrení na zotavenie ekonomiky po pandémii.
• Odlišný dopad na ženy a mužov počas pandémie by mal byť analyzovaný a vyhodnotený. To umožní vytvoriť adresnú a spravodlivú pomoc, dotácie a iné opatrenia na zotavenie ekonomiky, tak pre ženy ako aj pre mužov.
• Záťaž spojená s vybavovaním pomoci viac dopadá na ženy, ktoré sa vo väčšej miere starajú o deti a domácnosť a nemajú možnosť zorientovať sa v pomoci a formulároch.
• Čiastočné, flexibilné a iné formy neštandardného zamestnania by mali mať adekvátnu minimálnu mzdu a byť oprávnené na sociálnu ochranu a príspevky.
• Treba zvážiť možnosti nahradenia výpadku miezd pre ľudí, ktorí boli nútení byť na OČR, pretože sa museli starať o deti alebo iných blízkych, keďže v tomto období nemali inú možnosť.

Odborne spracoval: Andrej Kuruc, analytik – výskumník pre oblasť rodovej rovnosti

Informácie prevzaté zo stránky Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a doplnené o slovenský kontext v rámci témy Rodová rovnosť a Covid-19. 

Zdroje: International Labour Organization (2020). COVID-19: Protecting workers in the workplace, EIGE (2020), Beijing +25: the fifth review of the implementation of the Beijing Platform for Action in the EU Member States, pp.88-89., Debrecéniová J., Filadelfiová J., Maďarová Z. Rodové dôsledky krízy. Aspekt, Bratislava 2010. , Labour Force Survey, Eurostat

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), agentúra Európskej komisie, pripravil webovú stránku, v ktorej upozorňuje na niektoré rodové dopady COVID-u 19 na ženy a mužov v našej spoločnosti. Informácie vychádzajú z výskumu EIGE a rodových štatistík s cieľom zdôrazniť rôzne skúsenosti, ktorým čelia ženy a muži vo svetle pandémie. Hovoriť o týchto dopadoch je dôležité, aby ich politici a političky brali do úvahy pri prijímaní rozhodnutí a opatrení aj po skončení pandémie, pretože ovplyvnia život každého občana a občianky.  

Na stránke sa venujú nasledovným oblastiam: pracovníčky a pracovníci v prvej línii, rodové dopady na zdravie, neplatená práca a domácnosť, ekonomické dopady a rod, rodovo podmienené násilie, ľudia v zraniteľných situáciách.

Postupne  budeme prinášať informácie EIGE o každej z nich spolu s niektorými vybranými dátami za Slovensko, aby sme problematiku zviditeľnili.

Pracovníčky v prvej línii

V sektore zdravotníctva a sociálnej pomoci, kde sú pracovníci a pracovníčky v prvej línii boja s pandémiou, pracovalo na Slovensku v roku 2019 83 % žien (164 100 žien).(1)

Zdravotnícky sektor zažil počas pandémie obrovský tlak. Zdravotnícki pracovníci a pracovníčky sú v prvej línii boja proti pandémii, často pracujú nadčasy a vystavujú seba a svoje rodiny riziku nákazy. Aj keď ženy aj muži sú vystavení rovnakému riziku v tomto sektore, ženy sú potencionálne vo väčšom riziku nakazenia sa infekciou, pretože tvoria väčšinu, a to až 76% zdravotníckych pracovníčok v EÚ za rok 2018. V prípade Slovenska to je viac ako 80%.

Zdroj: LSF, Eurostat  Employment by sex, age and detailed economic activity (from 2008 onwards, NACE Rev. 2 two digit level) 

Ženy v EÚ tvoria:

• 93% pracovníčok a učiteliek, ktoré sa starajú o deti
• 86% opatrovateliek v zdravotníckych a sociálnych službách
• 95% upratovačiek a pomáhajúcich v domácnosti

Sektor starostlivosti o druhých ľudí je pandémiou tiež veľmi ovplyvnený. Pracovníčky a pracovníci v zariadeniach, ktoré sa napríklad starajú o seniorov, vystavujú seba alebo ľudí, s ktorými pracujú, riziku nákazy. Podiel žien v sektore starostlivosti je veľmi vysoký. Výskum EIGE zistil, že 76% zo 49 miliónov pracovníkov a pracovníčok v tomto sektore v EÚ sú ženy. Pričom číslo môže byť ešte vyššie, keďže mnohé ženy nepracujú na zmluvu, hlavne ak ide o platené služby starostlivosti v domácnosti.

Keď sa bavíme o poskytovaní formálnej dlhodobej starostlivosti v domovoch pre seniorov a sociálnych zariadeniach, odhaduje sa, že 4,5 miliónov z 5,5 milióna pracovníkov v EÚ sú ženy. Na Slovensku je to približne 86% žien. Terénnu sociálnu prácu mimo zariadení vykonáva tiež až 86%, pričom ide o ľudí, ktorí sú v kontakte s vylúčenými sociálnymi skupinami, kde je ich činnosť nevyhnutná, ale aj riziko nákazy vyššie.

Ľudia v sektore starostlivosti poskytujú rozdielne typy starostlivosti v závislosti od ich kvalifikácie a úloh pracovného miesta. Môžu poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť a základné medicínske služby (zdravotné sestry). Môžu byť osobné opatrovateľky, ktoré pomáhajú ľuďom s kúpaním, obliekaním, jedením. Alebo to môžu byť pomocné sily, ktoré majú na starosti varenie a upratovanie. Väčšina pracovníkov a pracovníčok, ktorí poskytujú profesionálnu starostlivosť o seniorov v ich domácnosti alebo o zdravotne znevýhodnených ľudí sú ženy. V rámci EÚ sa odhaduje počet profesionálnych opatrovateľov/liek na 1,8 milióna, z toho 88% sú ženy. Na Slovensku je to 83,5%.

Zdroj: LSF, Eurostat  Employment by sex, age and detailed economic activity (from 2008 onwards, NACE Rev. 2 two digit level) 

Viaceré z týchto profesií „starostlivosti“ sú najmenej hodnotené a najmenej odmeňované v rámci EÚ. Vysoký počet žien v sektoroch s nízkym ohodnotením spôsobuje problém hlavne z hľadiska rodového mzdového rozdielu v neprospech žien. (pozrite napr. https://www.platy.sk/analyzy/platovy-prieskum-roka-2019-ako-sme-zarabali/50580)

Potom tu máme ešte ďalšie povolania v nevyhnutných povolaniach, ktoré vyžadujú kontakt s inými ľuďmi ako napr. predavačky, ktoré čelia väčšej možnosti vystavenia infekcii Covid-19. Tvoria až 82% predavačiek a predavačov v EÚ.

Zdroj: LSF, Eurostat Employment by sex, age and detailed economic activity (from 2008 onwards, NACE Rev. 2 two digit level)

Čo by mali politici a političky vedieť

Uplatňovanie rodového hľadiska v krízovej situácii je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby boli rozdielne skúsenosti žien a mužov zviditeľnené a aby sa podľa toho robili opatrenia. Pritom je dôležité brať do úvahy nasledovné:

• Rodová segregácia na trhu práce, teda napríklad zvýšené zastúpenie žien v sektore zdravotníctva a sociálnej pomoci, vedie k rozličnej miere vystavenia nákaze Covid-19 pre mužov a ženy.
• Zvýšená záťaž na zabezpečenie dezinfekcie pracovného prostredia a psychickej pohody v opatrovateľských pozíciách má byť zviditeľnená a uznaná.
• Pracovné pozície v sektore starostlivosti, v zdravotníctve a sociálnych službách sú najmenej platené v EÚ.
• Je nevyhnutné konzultovať túto situáciu so ženami, aby ich skúsenosť bola tiež zahrnutá do riešenia krízových situácií.

Odborne spracoval: Andrej Kuruc, analytik – výskumník pre oblasť rodovej rovnosti

Použité zdroje:

(1) Podľa Štatistického úradu: https://slovak.statistics.sk/

Webová stránka EIGE, Štatistický úrad SR, Labour forcce Survey, Eurostat, Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti za rok 2018