Až 78% žien na Slovensku uviedlo, že sa podľa nich zvýšilo násilie na ženách v našej krajine (podľa 35% išlo o veľký nárast a v 43% o menší nárast). Takmer 25% žien sa cítilo viac ekonomicky závislých od svojich partnerov a príbuzných, čo tiež mohlo mať vplyv na zvýšenie násilia.
45% žien uviedlo, že pandémia mala negatívny dopad na zosúladenie pracovných a rodinných povinností a že negatívne ovplyvnila ich príjem. Až 34% žien pociťovalo samotu a izoláciu, čo negatívne vplývalo na ich duševné zdravie. U skoro tretiny žien vplývalo na ich psychické zdravie, že školy a škôlky boli zavreté a neúmerne sa zvýšila potreba starostlivosti o vzdelávanie detí a ich ďalšie potreby.
Aj tieto výsledky ukazujú, že pandémia zasiahla do životov žien vo veľkej miere, pričom opatrenia zamerané na dôsledky do veľkej miery absentovali. Chybou je, že ženy sú len v malej miere zapojené do rozhodovania o verejných politikách na zmiernenie takýchto kríz (napr. Plán obnovy po pandémii), čo sa potom neodráža v opatreniach, ktoré by akcentovali ich potreby.
Zhrnutie výsledkov prieskumu
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu Európskeho parlamentu zadalo nový bleskový prieskum Eurobarometru s cieľom zistiť názory žien v Európskej únii (EÚ) na vplyv pandémie COVID-19 na násilie páchané na ženách, duševné zdravie a pracovný život žien. Štúdia sa zameriava aj na to, aké oblasti, ktoré sa dotýkajú žien by mal prioritne riešiť Európsky parlament. Ipsos European Public Affairs urobil rozhovory s reprezentatívnou vzorkou žien vo veku 15 a viac rokov v 27 členských štátoch EÚ. Zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo 1039 respondentiek.
V prvej časti prieskumu mali respondentky vybrať tie problémy, ktoré by podľa nich mal riešiť Európsky parlament (EP) prioritne. Na Slovensku ženy určili priority nasledovne:
- 50% – rodové mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi a ich dopad na rozvoj kariéry žien
- 49% – obchodovanie a sexuálne vykorisťovanie žien a detí
- 43% – psychické a fyzické násilie na ženách
- 32% – ochrana žien a dievčat, ktoré patria k zraniteľným skupinám
- 27% – ťažkosti so zosúladením pracovných a rodinných povinností
Na otázku „Myslíte si, že pandémia COVID – 19 viedla k zvýšeniu alebo zníženiu fyzického a emocionálneho násilia na ženách vo vašej krajine“, respondentky na Slovensku odpovedali nasledovne:
- 35% žien sa domnieva, že došlo k veľkému nárastu násilia
- 43% žien si myslí, že ide o malý nárast násilia
Až 78% žien teda uviedlo, že sa podľa nich na Slovensku v nejakej miere násilie na ženách zvýšilo.
Graf č. 1 – Porovnanie krajín EU
Na Slovensku zažilo v období pandémie 16% žien online obťažovanie alebo kyberšikanu, 16% ekonomické násilie a 14% domáce násilie alebo zneužívanie.
Ženám, ktoré sa zúčastnili prieskumu, bol predložený zoznam desiatich opatrení, ktoré by chceli prijať na zníženie fyzického a emocionálneho násilia páchaného na ženách vo svojej krajine. Slovenské ženy v 65% vnímali ako dôležité zjednodušenie nahlasovania násilia na ženách polícii, v 50% zvýšenie finančnej nezávislosti žien, v 39% zvýšenie možnosti hľadať pomoc pre ženy napr. prostredníctvom liniek pomoci, v 28% zvýšenie povedomia a školenia pre políciu a zamestnancov a zamestnankyne súdneho systému.
V rámci prieskumu sa tiež pýtali, či pandémia mala vplyv na rôzne aspekty ich pracovného života. Podľa 44% žien na Slovensku pandémia mala negatívny dopad na zosúladenie pracovných a rodinných povinností (Slovensko bolo v tejto oblasti na 12. priečke, najväčšie ťažkosti pociťovali ženy na Cypre, v Estónsku a Maďarsku). U 45% žien pandémia negatívne ovplyvnila ich príjem, 35% žien malo kvôli pandémii menej platenej práce, 30% z nich zmenilo svoje plány ohľadom kariéry, napr. museli zmeniť prácu.
Na meranie vplyvu pandémie COVID-19 na finančnú nezávislosť žien sa respondentiek pýtali, či ich pandémia urobila viac alebo menej finančne závislými od svojho partnera, iných príbuzných alebo priateľov. U 24% žien na Slovensku sa zvýšila závislosť na partnerovi alebo príbuznom – u 9 % viac a u 15% do určitej miery.
Graf č. 2 – Porovnanie krajín EU
Respondentky tiež dostali otázku, do akej miery opatrenia na zamedzenie pandémie mali negatívny vplyv na ich duševné zdravie. Najväčší vplyv na duševné zdravie mali podľa respondentiek na Slovensku:
- lockdown a obmedzenia chodiť von nakupovať a na verejné podujatia – 41%
- obmedzenia v počte ľudí, s ktorými môžu byť v kontakte alebo ktorých môžu navštíviť – 38%
- obmedzenia v cestovaní, aj do zahraničia – 31%
- zavreté školy a škôlky, potreba vzdelávania detí doma a starostlivosť o ne – 28%
- zavreté pracoviská a úrady (práca z domu, nemožnosť pracovať) – 26%
Respondentky tiež mali označiť pocity alebo situácie, ktoré najlepšie vystihujú ich prežívanie od začiatku pandémie COVID-19. Na Slovensku až 45% žien malo obavy o rodinu a priateľov; 43% pociťovalo obavy z budúcnosti, 34% zažívalo pocity samoty a izolácie a 33% pocity uväznenia doma.
Respondentky dostali aj otázku, čo by robili alebo na koho by sa obrátili, keby mali problémy s psychickým zdravím, ako je stres a úzkosť. Na Slovensku by sa 63% žien obrátilo na rodinu a priateľov, 39% by sa zameralo na hobby, rekreačné aktivity, šport a len 28% by využilo terapeutické/psychologické služby.