So sexuálnym obťažovaním sa stretla viac ako polovica populácie a viac ako dve tretiny žien

Hlavné zistenia

Na základe prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny v spolupráci s agentúrou 2muse sme zistili, že so sexuálnym obťažovaním sa stretla viac ako polovica populácie, a to 54 % (žien i mužov). Najviac ohrozené sexuálnym obťažovaním sú ženy, najmä v mladom veku, do 34 rokov. U mužov je ohrozenou skupinou mladší produktívny vek. Fyzického neželaného sexuálneho správania ako aj sexuálneho nátlaku sa dopúšťajú dve kategórie ľudí: buď ide o blízkych alebo, práve naopak, cudzích ľudí, pričom všetky typy sexuálneho obťažovania od neverbálneho až po sexuálny nátlak zažilo až 6 % populácie. V porovnaní s poslednými meraniami došlo k výraznému nárastu sexuálneho obťažovania žien v priemere až o 10 %.

Ide o prvé reprezentatívne zisťovanie po desiatich rokoch. Naposledy sa skúsenosti so sexuálnym obťažovaním zisťovali v prieskume Agentúry pre základné práva, ktorý sa zameriaval na násilie na ženách.[1]  Vtedy slovenské ženy ohlásili, že až 49 % z nich malo skúsenosť so sexuálnym obťažovaním za svoj život od 15 rokov.[2] Aj keď sa to nedá úplne porovnávať, v našom prieskume zažilo nejakú formu sexuálneho obťažovania až 66 %, teda ide o nárast až o 17 %, čo je alarmujúce. Mladšie vekové skupiny sú dokonca na úrovni nad 70 %. Šesť najzávažnejších foriem podľa Agentúry pre základné práva zažilo 40 % žien na Slovensku, v našom prieskume v roku 2022 zažilo napríklad fyzické sexuálne obťažovanie až 53 %, čo je zjavné zvýšenie. Predtým, v roku 2007 urobila prvý reprezentatívny výskum v tejto oblasti Barbora Holubová, tiež v rámci Inštitútu pre výskum práce a rodiny.[3]

Iba štvrtina obetí sexuálneho obťažovania sa so svojou skúsenosťou zdôverila alebo vyhľadala pomoc. Ľudia sa najčastejšie zdôverili niekomu z blízkeho okolia, s kým majú vzťahovú väzbu. Odborníkom a inštitúciám sa zdôverovali len v pomerne nízkej miere. Hlavnými faktormi nenahlasovania násilia bola nedôvera a pocit hanby, najčastejšie sa títo ľudia obrátili na svojich blízkych.

Prevládal u nich postoj (a to u viac ako 94 % respondentov a respondentiek), že sexuálne obťažovanie na verejných priestranstvách by malo byť postihované zákonom. Osem ľudí z desiatich uvádzalo vyššiu mieru povedomia ohľadom legislatívy pri obťažovaní na verejnosti ako aj o spôsoboch, ako postupovať pri sexuálnom obťažovaní. Hoci vedia, ako sa sťažovať a majú k dispozícii isté prostriedky, ako sexuálne obťažovanie riešiť, nevyužívajú ich. Je to pravdepodobne preto, že systém obrany pred sexuálnym obťažovaním je komplikovaný a trvá príliš dlhé obdobie, kým je vinník potrestaný – ak vôbec. To môže viesť k sekundárnej viktimizácii tých osôb, ktoré takéto správanie zažili. Stigma, ktorá je s tým spojená, netrestanie  a zľahčovanie obťažovania v spoločnosti sú tak zásadnými prekážkami pre predchádzanie a riešenie sexuálneho obťažovania  v rôznych oblastiach.

Cieľ prieskumu

Hlavným cieľom prieskumu bolo rozšírenie poznatkovej bázy o sexuálnom obťažovaní ako formy rodovej diskriminácie na Slovensku, ako aj o využívaní antidiskriminačného zákona v tejto oblasti v praxi. Cieľovou skupinou prieskumu bola všeobecná reprezentatívna vzorka populácie SR vo veku 15 až 65 rokov, ktorá mohla zažiť sexuálne obťažovanie a žije viac ako 5 rokov na území Slovenskej republiky. Dotazník bol zrealizovaný na vzorke 1010 respondentov. Samotný zber dotazníka prebiehal v termíne 13.5 až 9.6.2022 formou telefonického opytovania.

Čo je sexuálne obťažovanie

Podľa antidiskriminačného zákona je sexuálne obťažovanie verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby, a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie. Môže byť viditeľné okoliu, ale aj nepozorované. Často sa totiž deje napr. za zavretými dverami na pracovisku alebo cez sociálne siete. Môže mať formu fyzickú (napr. dotyky), verbálnu (napr. nadávky), ale aj online (napr. správy a fotky na sociálnych sieťach). Môže sa stať  jednorazovo, ale aj opakovane. Na všetky tieto oblasti sme zamerali náš prieskum.[4] Výsledky prieskumu ukázali, že s rôznymi formami obťažovania sa stretáva na Slovensku veľké množstvo ľudí. Rodovo motivované obťažovanie i neželaná sexuálna pozornosť patria k formám sexuálneho obťažovania, ktoré bývajú zriedka vnímané ako problematické. Takéto obťažovanie je často podceňované a neviditeľné.[5] Antidiskriminačný zákon však rieši sexuálne obťažovanie v pracovnej oblasti, v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnych služieb a pri poskytovaní tovarov a služieb. Jeho vymožiteľnosť je náročná a preto aj v rámci prieskumu vyplynulo, že akty sexuálneho obťažovania riešia ľudia svojpomocne. Veľmi rozšírené je sexuálne obťažovanie na verejnosti zo strany cudzích ľudí, najmä mužov, pričom túto oblasť nemáme  v zákonoch ošetrenú a je ťažké sa voči takémuto správaniu brániť. Problémom sú negatívne dopady na psychické zdravie a trauma osôb, ktoré zažili sexuálne obťažovanie, a ktoré nedostávajú adekvátnu pomoc, či už právnu alebo psychologickú. Tieto sú často nedostupné.

Skúsenosti s rôznymi formami sexuálneho obťažovania za celý život a za posledných 12 mesiacov

Verbálne (slovné) správanie sexuálnej povahy, ktoré je neželané, ako napr.  hanlivé prívlastky spojené s nadávkami, sexuálne podfarbené vtipy, príbehy a dotieravé komentáre o fyzickom vzhľade zažilo až 54 % respondentov a respondentiek za svoj život a 27 %  za posledných 12 mesiacov, teda skoro 1 mil. ľudí ročne.[6]Väčšina z tých, ktorí zažili verbálne sexuálne obťažovanie, si prešla aj ostatnými formami, ale len malé percento z nich zažilo až sexuálny nátlak. Ak sa ľudia stretli za svoj život len s jednou formou sexuálneho správania, tak najčastejšie išlo práve o jeho verbálne prejavy.

Písomné, virtuálne správanie sexuálnej povahy, ktoré je neželané, ako napr. keď cudzia osoba posiela respondentom neželané sexuálne obrázky, fotky alebo darčeky, či neželané emaily alebo SMS správy zjavnej sexuálnej povahy, zažilo 38 % respondentov a respondentiek, z toho 15 % za posledných 12 mesiacov, teda dohromady viac ako pol milióna ročne (543 973 obyv.). Išlo najmä o obťažovanie na sociálnych sieťach, čo môže byť tiež výsledkom vonkajších okolností ako napríklad dlhší čas strávený na sociálnych sieťach v dôsledku pandemických lockdownov. Neverbálne správanie sexuálnej povahy, ktoré je neželané, ako napr. obkukovanie, poškuľovanie, žmurkanie či nevhodné sexuálne gestá, zažilo 37 % respondentov a respondentiek, z toho za posledných 12 mesiacov takmer štvrtina, teda  24 %, čo predstavuje prevalenciu asi 870 357 ľudí ročne. Deje sa najmä na verejnosti, ale aj na pracovisku.

Fyzické neželané správanie, ktoré je sexuálnej povahy, ako napr. dotyky, neželané bozkávanie, plesnutie po zadku alebo stisnutie, objímanie, obchytkávanie, hladkanie, zažilo tiež až 37 % respondentov a respondentiek a za posledných 12 mesiacov to bolo 12%, čo predstavuje prevalenciu asi  435 179 ľudí ročne.

Sexuálny nátlak (napr. vyhrážanie sa niekomu, že ak sa sexuálne nepodvolí, bude to mať negatívne následky), čo je najvážnejšia forma sexuálneho obťažovania, ktorá je zároveň postihovaná trestným konaním, zažilo až 10 % respondentov a respondentiek, z toho za posledných 12 mesiacov až 3 %, čo predstavuje prevalenciu asi  108 795 ľudí ročne.

Na základe výsledkov sa dá skonštatovať, že sexuálne obťažovanie na Slovensku je veľmi rozšírené, a to nielen medzi ženami, ale aj medzi mužmi. Zdá sa, že sexistická kultúra založená na ponižovaní jedného alebo druhého pohlavia, ktorá vyplýva zo silne zakorenených rodových stereotypov o tom, aké by ženy a muži mali alebo nemali byť, stále pretrváva. Alarmujúce sú ročné prevalencie sexuálneho obťažovania, kde až do 1 milióna ľudí ročne zažíva sexuálne obťažovanie. Sexuálny nátlak by pritom zažívalo až cez 100 000 tisíc ľudí ročne, pričom počet hlásených prípadov je minimálny.

Viac ako dve tretiny žien zažili sexuálne obťažovanie za celý život a každá tretia žena za posledný rok

Verbálne sexuálne obťažovanie zažilo až 66 % žien, z toho 35,2 % za posledných 12 mesiacov. Opakovane sa s ním stretla až viac ako polovica žien v produktívnom veku (50,7 % žien), teda cca 895 022 žien. Písomné, virtuálne sexuálne obťažovanie zažilo až 49 % žien, z toho 27,6 % za posledných 12 mesiacov. Opakovane sa s ním stretlo 38,1 % žien, teda cca 682 007 žien.

Neverbálne sexuálne obťažovanie zažilo až 53 % žien a každá piata žena (21,1 %) za posledných 12 mesiacov. Opakovane sa s ním stretlo 35,2 % žien, teda cca 630 050 žien.

Fyzické sexuálne obťažovanie zažilo za život až 53 % žien, teda každá druhá žena, z toho 16,8 % za posledných 12 mesiacov, teda cca 300 727 ročne. Opakovane sa s ním stretlo až 35,6 % žien.

Sexuálny nátlak zažilo za celý život až 15 % žien (cca 268 506 žien) a za posledných 12 mesiacov 4,7 % (teda cca 84 132 žien ročne). Opakovane ho zažilo 6,6 % žien.

Možno povedať, že sexuálne obťažovanie, ktoré zažívajú ženy na Slovensku, je bezprecedentné, a aj čísla o opakovanom sexuálnom obťažovaní sú vysoké. V porovnaní s mužmi ho ženy zažívajú v oveľa vyššej miere. Napríklad v rámci prípadov sexuálneho nátlaku ho zažilo až 77 % žien a 23 % mužov.

Práve nepriateľský sexizmus je to, čo si zvyčajne spájame s predsudkami a postojmi vnímajúcimi ženy ako menejcenné, ako podriadenú skupinu vo vzťahu k moci v spoločnosti. Tento typ sexizmu sa zameriava najmä na ľudí v netradičných pozíciách, akými sú ženy, ktoré majú záujem o kariérny postup, alebo ktoré nedodržiavajú štandardy krásy. Tie sú obeťami najmä rodovo motivovaného obťažovania a môžu zažívať nepríjemné komentáre na svoj vzhľad, alebo poukazovanie na to, kde by malo byť ich miesto – v domácnosti a v pozícii matky. Existuje však aj benevolentný sexizmus, ktorý  vyzerá ako neškodný, idealizujúci a chváliaci ľudí v tradičných pozíciách (napr. ženy v domácnosti, ženy túžiace po romantickom vzťahu s heterosexuálnym mužom, ktorý ich bude chrániť a pod.). Zahŕňa ochranárske postoje k ženám, rešpektovanie ženských rolí manželiek a matiek a idealizáciu žien ako objektov romantickej lásky, ale v zásade ide o formu, ktorá podporuje mužskú dominanciu a v rámci toho aj sexuálne obťažovanie, ktoré často môže byť vydávané ako neškodný prejav záujmu a lichotenia.[7]

Za sexuálnym obťažovaním žien  sú často rodové scenáre  typické pre mužov.  Napríklad tzv. „playboy” scenár, ktorý v sebe sústreďuje sexuálny element. Rôznosť stereotypných odkazov pre mužov a z toho plynúcich traumatických skúseností pri ich nedodržaní, môže viesť k problémom pri ich sexuálnom vývine a neskoršom nadväzovaní vzťahov. Keď sa chlapci naučia potláčať v sebe potrebu starať sa a byť v kontakte s inými, môže ich to viesť aj k nevzťahovému sexu a nevhodnému správaniu sexuálnej povahy, čo je „tendencia prežívať sex primárne ako žiadostivosť, bez požiadaviek na nejakú vzťahovú intimitu alebo emocionálne priblíženie” (Brooks, 1997, s. 33; podľa: Gilbert, Scher, 1999). A najmä scenár „mocnejší vyhráva”, kde je dominantná túžba po moci a kontrole. Chlapci a muži sa učia byť mocní, a to nielen fyzicky, ale aj finančne, sexuálne, interpersonálne a intelektuálne. Cieľom je obyčajne kontrola nad inými, najmä ženami, a nie prestíž. Cítia sa napadnutí, keď nemajú autoritu, nevytvárajú rovné prostredie, neradi sa delia o rozhodovanie. Spája sa to s presvedčeniami ako: „Preto, aby veci išli správne, musím tam byť ja”, „Keď nebudem mocný, ľudia ma budú zneužívať.”[8]

S verbálnym obťažovaním sa stretlo aj 42 % mužov, a za posledných 12 mesiacov 18,8 %. Opakovane sa s ním stretla tretina mužov (29,8 %).  S písomným obťažovaním sa stretlo 28 % mužov, a za posledných 12 mesiacov 19,4 %. Opakovane sa s ním stretla pätina mužov (22,4 %).  S neverbálnym obťažovaním sa stretlo 27,6 % mužov, a za posledných 12 mesiacov 8,8 %. Opakovane sa s ním stretlo 11,4 % mužov. S fyzickým obťažovaním sa stretlo 19 % mužov, a za posledných 12 mesiacov 8,2 %. Opakovane sa s ním stretlo 12,8 % mužov. So sexuálnym nátlakom sa stretlo aj 5 % mužov, a za posledných 12 mesiacov 1,4 %. Opakovane sa s ním stretlo 1,8 % mužov. Väčšina z nich bola príslušníkmi sexuálnej menšiny, teda išlo o gejov.

Zaujímavý je fakt, že so sexuálnym obťažovaním sa stretávajú vo vysokej miere aj muži, či už zo strany iných mužov, alebo aj žien. V spoločnosti sa však o tom nehovorí, táto téma je tabu, lebo muži, ktorí sa s takým niečím zveria, zažívajú neraz posmech, keďže podľa rodových scenárov by muži nemali ukazovať emócie a slabosť, ktorá vyplýva z toho, že sa stali terčom obťažovania. V prípade obťažovania mužov zo strany mužov opäť vstupuje do hry aj vyššie spomenutý scenár byť mocným, ale aj homofobický scenár a tzv. scenár „nebyť ako žena“. Prvý z nich je súčasťou tradičnej maskulinity, s ktorou sa spája potreba vyhnúť sa akýmkoľvek znakom asociovaným s feminitou alebo homosexuálnou orientáciou. Charakteristiky, ktoré sú potenciálne asociované s homosexuálnou orientáciou, ako je intímny kontakt s iným mužom, musia v sebe muži potlačiť a pohŕdať nimi, čo môže viesť k homonegativite. Vyhýbajú sa preto vyjadreniu nežných, pozitívnych citov voči mužom, o ktorých sa starajú a správajú sa neosobne voči druhým mužom. Vyjadrenie takýchto citov je sprevádzané úzkosťou a iracionálnym strachom, že budú považovaní za homosexuálov. Druhý z nich obsahuje silný antifemínny element. Cieľom je vyhnúť sa všetkému, čo by mohlo byť považované za femínne. Medzi to, čo je femínnne, patrí emocionalita, zameranosť na vzťahy, zraniteľnosť, závislosť a roly typické pre ženy, ako je starostlivosť o deti a domáce práce. V prípade, ak muži nezapadajú do týchto tradičných mužských scenárov a napríklad vykonávajú práce v domácnosti alebo sa zaujímajú o starostlivosť o deti, môžu byť opäť terčom obťažovania v podobe vtipov a komentárov – nemusia však mať ani inú sexuálnu orientáciu. Cieľom je touto formou týchto mužov ponížiť, zosmiešniť a potrestať, a to je tiež často tolerované.[9]

Z hľadiska veku sú najviac ohrozené mladé ženy vo veku 15 – 34 rokov

Vek u žien pri verbálnom sexuálnom obťažovaní nehrá rozhodujúcu úlohu (aj u vekovej skupiny 50 – 65 rokov je to 57 %). U mužov sa jedná najmä o vek 35-39 rokov (56 %).

Písomným/virtuálnym správaním sexuálnej povahy, ktoré je neželané, sú ohrozené najmä  ženy vo veku 15 až 34 rokov (73 %) – stretávajú sa s ním najmä na internete a sociálnych sieťach, ale aj na pracovisku a pri štúdiu. U mužov hovoríme o vekovej skupine 15 až 24 rokov (40 %). Tento typ správania sa vo vyššej miere dotýka slobodných ľudí a typickým znakom je i priradenie k sexuálnej menšine.

Neverbálnym správaním sexuálnej povahy, ktoré je neželané, sú ohrozené osoby vo veku 25 až 34 rokov, pričom sa jedná predovšetkým o ženy (63 %). Často sú na rodičovskej dovolenke a majú partnera.

Fyzickým správaním sexuálnej povahy, ktoré je neželané, sú ohrození ľudia vo veku 15 až 24 rokov, v prevažnej miere ženy (63 %), čiže ho zažívajú počas štúdia, alebo pri nástupe do práce, ale aj na verejnosti. U mužov v tomto veku ho zažilo 24 % z nich.  Ide o ľudí s nižším stupňom vzdelania – ukončenou základnou školou – čo je však definované samotným vekom. Tiež evidujeme vyššiu mieru pri sexuálnej menšine, ide však o nízku bázu.

Sexuálnym nátlakom sú ohrozené najmä ženy, tiež  najčastejšie vo veku 15 až 24 rokov (28 %). Ak sa pozrieme na vzdelanie, prevažujú ľudia so stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitnou skúškou. Títo ľudia majú obvykle partnera, sú na rodičovskej dovolenke, ale veľmi často sa s týmto typom správania stretávajú ako študentky. Ľudia hlásiaci sa k sexuálnej menšine deklarovali vo vyššej miere stret so sexuálnym nátlakom.

Je evidentné, že rôzne formy sexuálneho obťažovania zažívajú ženy vo všetkých vekových skupinách. Napríklad aj vo veku 60 – 65 rokov zažíva fyzické neželané sexuálne správanie až 50 % žien, to znamená že ani vek nebrzdí páchateľov v ich konaní. Často sa však zvyšuje predpoklad, že ženy o obťažovaní nehovoria. Zároveň sa zdá, že ženy najviac zažívajú obťažovanie v období, kedy sú najviac zraniteľné, teda keď študujú alebo začínajú pracovať, prípadne si založia rodinu a majú deti. V prípade mužov dominuje mladší vek – 15 – 24 – ide o obdobie, kedy práve silno na chlapcov a mužov vplývajú maskulínne rodové scenáre, trestanie za ich porušenie ich však potom vedie k mnohým psychickým ťažkostiam, akými sú násilie, závislosť od alkoholu, depresie z neúspechu v práci a pod.

Sexuálneho obťažovania sa dopúšťajú vo väčšej miere muži, môže ísť o blízkych (kolegovia v práci, kamaráti), ale aj cudzích ľudí (na ulici, v MHD, reštaurácii).

Verbálneho sexuálneho obťažovania sa najviac dopúšťajú cudzí muži na ulici (50 %), kolegovia v práci (42 %), kamaráti (39 %), cudzí muži v reštaurácii (38 %) a zákazníci/klienti/muži (36 %).

Neverbálneho sexuálneho obťažovania sa dopúšťajú najmä cudzí muži na ulici (53 %), na verejnosti (44 %), v reštaurácii (37 %), kolegovia v práci (34 %) a kamaráti (34 %).

Virtuálneho, písomného obťažovania sa dopúšťajú najmä cudzí muži v inom prostredí, internet, sociálne siete (50 %), cudzie ženy v inom prostredí (52 %), iní študenti/žiaci (17 %) a kolegovia v práci  (14 %).

Fyzického sexuálneho obťažovania sa dopúšťajú najmä kamaráti (36 %), cudzí muži v reštaurácii (34 %), kolegovia v práci (33 %), cudzí muži na ulici (24 %) a cudzí muži v inom prostredí (23 %).

Sexuálneho nátlaku sa dopúšťajú najmä kamaráti (36 %), cudzí muži v inom prostredí (35 %), cudzí muži v reštaurácii (20 %), nadriadení v prác (15 %) a kolegovia v práci (10 %).

Z hľadiska toho, kto sa dopúšťa sexuálneho obťažovania, pri blízkych ľuďoch dominujú kamaráti – muži, teda deje sa to často v rovesníckych vzťahoch. Nasledujú kolegovia v práci, a to pri všetkých formách. Pri písomnom, virtuálnom obťažovaní vystupujú do popredia ešte žiaci/študenti a pri sexuálnom nátlaku nadriadení v práci. Ale sexuálneho obťažovania sa dopúšťajú muži vo všetkých prostrediach. V obrovskej miere sa ho dopúšťajú cudzí muži, či už na ulici, verejnosti, v inom prostredí, najčastejšie na sociálnych sieťach, ale aj v reštaurácii. Táto oblasť obťažovania je i zákonom málo pokrytá.

V prípade žien, ktoré obťažujú, ide o veľmi podobné skupiny ako u mužov, len sa to deje v nižšej miere.

Pomoc hľadala len štvrtina respondentov a respondentiek

So sexuálnym obťažovaním sa niekomu zdôverilo len 26 % respondentov a respondentiek. V 80 % išlo o kamarátov a kamarátky, v 59 % o členky a členov rodiny, v 36 % o kolegu či kolegyňu, 34 % sa obrátilo na iného žiaka či spolužiaka/spolužiačku a 18 % na zamestnávateľa. Z odborníkov najviac obetí vyhľadalo pomoc u psychológov/psychologičiek (13 %). Z inštitúcii sa najviac zdôverovali polícii  – 12 %.  Hľadanie pomoci však prevládalo u blízkych ľudí, inštitucionálnu pomoc vyhľadalo malé len percento.

Väčšinou boli respondenti a respondentky spokojní/é s reakciou toho, komu sa zdôverili. O čosi viac nespokojní boli s reakciou zamestnávateľa a polície, ale išlo o malé počty na to, aby sa to dalo zovšeobecniť.

Pri dôvodoch, prečo sa nezdôverili so sexuálnym obťažovaním, 77 % respondentov a respondentiek uviedlo, že sa o problém postarali sami; 73 % to nepovažovalo za závažný incident, 46 % si myslí, že nič by sa nezmenilo/nič by sa neurobilo, pre 40 % bolo jednoduchšie byť ticho, resp. chceli, aby to ostalo v súkromí, a 32 % cítilo nedostatok zaručenia dôvernosti. Pre 31 % by bol proces sťažovania príliš náročný.

Vo všeobecnosti malé percento ľudí nahlasuje alebo sa zdôveruje so sexuálnym obťažovaním. Prevažuje nedôvera a pocit hanby za incident. Práve pre tieto príčiny sa väčšina ľudí so svojim problémom nezdôverí, ani nevyhľadá pomoc. Mnohí si tiež myslia, že by sa nič nevyriešilo, čo naznačuje, že inštitucionálna ochrana v tomto smere môže byť nefunkčná. Viac o tom aj v našej inej štúdii.[10]

Možnosť postihovať sexuálne obťažovanie na verejnosti

Až 94 % respondentov a respondentiek si myslí, že by mala existovať zákonná možnosť postihovať sexuálne obťažovanie na verejnosti a malo by to byť riešené na zákonnej a inštitucionálnej úrovni, aj vzhľadom na veľký počet incidentov, ktoré sa dejú v tomto prostredí. To zrejme treba riešiť aj na úrovni štátnej správy a samosprávy.

Povedomie o zákonnom zákaze sexuálneho obťažovania na verejnosti

Väčšina respondentov a respondentiek má vedomosť o tom, že sexuálne obťažovanie postihuje zákon, podľa 52 % určite áno a 31 % skôr áno. V praxi však nevidno, že by zákon využívali. Môže to byť spojené s dostupnosťou právnej pomoci, dĺžkou súdnych procesov ako aj súdnymi poplatkami, ale tiež chýbajúcimi inými formami riešenia sporov, ktoré by neboli tak zdĺhavé.

Povedomie o tom, ako konať pri sexuálnom obťažovaní

Väčšina respondentov a respondentiek tvrdí, že vie, čo robiť v prípade sexuálneho obťažovania; 45 % určite áno, 41 % skôr áno. Zdá sa, že povedomie o tom, čo robiť pri sexuálnom obťažovaní sa zlepšilo, ale nástroje jeho riešenia sú stále v praxi málo využívané.

Záver

Na záver by som zopakoval zistenia a odporúčania, ku ktorým sme dospeli s expertkou Veronikou Valkovičovou v publikácii „Nástroje na prevenciu sexuálneho obťažovania ako formy rodovej diskriminácie“ a potvrdil ich aj tento prieskum:

Zásadné kľúčové problémy v oblasti prevencie a eliminácie sexuálneho obťažovania, ktoré vyplynuli z rozhovorov s expertmi a expertkami:

  • Vysoký celospoločenský výskyt sexuálneho obťažovania – prejavuje sa v prevalenčných výskumoch, vrátane tohto prieskumu, ktoré dlhodobo poukazujú na vysoký výskyt skúseností žien so sexuálnym obťažovaním, a to v rôznych spoločenských skupinách, najmä žien a na rôznych miestach (t. j. v škole, na pracovisku, ci na verejných miestach).
  • Prehliadanie a bagatelizovanie vysokého výskytu takéhoto správania ako aj individuálnych prípadov – jeho rozšírenosť i dôsledky sú často bagatelizovaným javom v slovenskej spoločnosti.
  • Napriek rozšíreniu je mediálne známych len málo súdnych prípadov.
  • Nedostatok služieb a obmedzený prístup k informáciám a právnemu poradenstvu pre ľudí so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním aj zo strany organizácií verejného sektora, ktoré by prispeli k ich zlepšeniu kvality života.
  • Náročný proces dokazovania sexuálneho obťažovania napriek obrátenému dôkaznému bremenu – dôkazná núdza v prípadoch, keď k diskriminačnému alebo obťažujúcemu správaniu dochádza „za zavretými dverami“ a bez písomných dôkazov.
  • Subjektívny prístup a chýbajúce scitlivenie osôb v justičnom systéme – s ohľadom na nízky počet súdnych konaní vo veci sexuálneho obťažovania a následnej náročnosti týchto súdnych konaní sú problémom poznatky a prístup jednotlivých aktérov slovenského súdneho systému.
  • Často stereotypný ci stigmatizujúci prístup k osobám so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním zo strany pomáhajúcich profesií, súdov atď.

Vymedzenie pojmu sexuálneho obťažovania a jeho úprava v legislatíve (Antidiskriminačný zákon)

  • Vypracovanie komparatívnej analýzy toho, ako je zákonom upravené postihovanie a prevencia sexuálneho obťažovania v krajinách Európskej únie, prípadne v ďalších krajinách. Opierajúc sa o túto analýzu by bolo ďalším odporúčaním zváženie zahrnutia postihovania sexuálneho obťažovania aj v rámci Trestného zákona, prípadne v rámci zákona o priestupkoch ako miernejšej formy sexuálneho násilia, čo by uľahčilo prístup k spravodlivosti.
  • Vypracovanie komparatívnej analýzy toho, ako je zákonom upravené postihovanie a prevencia sexuálneho obťažovania vo verejných podnikoch, verejných priestranstvách, hromadnej doprave, prípadne zo strany zákazníkov služieb v krajinách Európskej únie, prípadne v ďalších krajinách. Zváženie možnosti zahrnutia týchto oblastí do Antidiskriminačného zákona alebo inej právnej normy (Trestný zákon, Zákon o priestupkoch).
  • Prostredníctvom osvetovej kampane dopomôcť ku zvýšeniu spoločenského povedomia o zahrnutí sexuálneho obťažovania do Antidiskriminačného zákona a možnosti využitia tohto nástroja pri jeho riešení pre osoby so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním.

Služby pre osoby so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním vrátane marginalizovaných skupín, občiansky a neziskový sektor

  • Analýza foriem podpory a existencie rôznych typov služieb, ako aj nových typov služieb, ktoré pomáhajú alebo by mohli pomáhať osobám so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním, vrátane prístupu k informáciám a právnemu poradenstvu v problematike sexuálneho obťažovania aj od organizácií verejného sektora.
  • Vypracovanie štandardov a metodologických rámcov služieb pre osoby so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním vrátane analýzy možností ich včlenenia do súčasného systému sociálnych a pomáhajúcich služieb, vrátane posilnenia ich financovania.
  • Zváženie možnosti vyhlásenia dopytovo orientovanej výzvy z Európskeho sociálneho fondu so zameraním na prevenciu a elimináciu sexuálneho obťažovania.
  • Zváženie využitia dotačnej schémy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zameranej na podporu rodovej rovnosti aj na podporu prevencie a eliminácie sexuálneho obťažovania ako jedného z hlavných cieľov dotačnej schémy.
  • Podpora kampane, resp. vytvorenie platformy zameranej na demýtizáciu rétoriky tzv. „rodovej ideológie”, ktorá vytvára opozíciu voči agende a aktivitám, ktoré sa snažia poukázať na škodlivosť rodových stereotypov vrátane sexuálneho obťažovania.

Sexuálne obťažovanie v zamestnaní – súkromný a verejný sektor

  • Vypracovanie metodického usmernenia (vrátane vzorového návrhu etického kódexu) pre zamestnávateľov v súkromnom sektore s cieľom efektívne zabezpečiť prevenciu a riešenie sexuálneho obťažovania na pracovisku pre rôzne veľkosti podnikov.[11]
  • Komparatívna analýza krajín Európskej únie so zameraním na riešenie a prevenciu sexuálneho obťažovania zo strany zamestnávateľov – legislatívne a nelegislatívne opatrenia. Na základe toho zváženie možnosti legislatívneho zavedenia povinnosti zamestnávateľov zaviesť antidiskriminačnú smernicu, vrátane riešenia a prevencie sexuálneho obťažovania.
  • Do pripravovaného etického kódexu pre úradníkov a úradníčky v spolupráci s Radou pre stále služby zahrnúť aj problematiku prevencie a eliminácie sexuálneho obťažovania a rodovej diskriminácie a jej riešenia zo strany orgánov verejnej správy, so zahrnutím témy aj do pripravovanej online etickej poradne.

Sexuálne obťažovanie na vysokých školách

  • Vypracovanie metodického usmernenia (napr. vzoru etického kódexu) pre verejné i súkromné vysoké školy so zameraním na prevenciu a elimináciu sexuálneho obťažovania a rodovej diskriminácie v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.[12]
  • Podpora zriadenia inštitútu ombudsmana/ombudsmanky pre akademickú etiku, ktorý by riešil aj podnety zamerané na sexuálne obťažovanie a rodovú diskrimináciu.

Verejné politiky

  • Prioritizácia témy sexuálneho obťažovania (ako súčasť rodovej diskriminácie a rodovo podmieneného násilia) vládou Slovenskej republiky, ktorá by dovolila relevantným aktérom venovať diskriminácii a obťažovaniu viac kapacít a zdrojov na túto tému.
  • Doplnenie osobitného cieľa do nového Akčného plánu rodovej rovnosti, ktorý by sa venoval výlučne úlohám v oblasti prevencie a eliminácie sexuálneho obťažovania.

Regionálne inšpektoráty práce

  • Kompetenčné posilnenie inšpektorátov práce pri vyšetrovaní prípadov sexuálneho obťažovania.[13]
  • Pokračovanie zabezpečenia špecializácie inšpektorov a inšpektoriek práce so zameraním na diskrimináciu, vrátane rodovej diskriminácie a sexuálneho obťažovania, prostredníctvom navýšenia finančných prostriedkov a posilnenia personálnych kapacít.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSLP)

  • Zabezpečenie špecializácie Slovenského národného strediska pre ľudské práva na jednotlivé formy diskriminácie, vrátane rodovej diskriminácie a sexuálneho obťažovania prostredníctvom navýšenia adekvátnych finančných a personálnych kapacít, zavedenie štandardov poskytovania právneho poradenstva a zameranie na vyhľadávanie prípadov rodovej diskriminácie a sexuálneho obťažovania.
  • Zabezpečenie aktívnej kooperácie Slovenského národného strediska pre ľudské práva s neziskovým sektorom a inými štátnymi a verejnými organizáciami, ktorým by malo poskytovať poznatky pre aktívne nastavovanie verejných politík napr. prostredníctvom pracovných skupín.
  • Zvýšenie povedomia o aktivitách a agende Strediska a zlepšenie jeho statusu u odbornej a laickej verejnosti prostredníctvom osvetovej kampane.

Policajný zbor SR

  • Kontinuálne vzdelávanie príslušníkov a príslušníčok Policajného zboru SR aj v téme sexuálneho obťažovania.
  • Príprava informačného letáku pre príslušníkov a príslušníčky Policajného zboru SR, kam sa môžu osoby so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním obrátiť.
  • Zabezpečenie špecializácie príslušníkov a príslušníčok Policajného zboru SR na riešenie prípadov domáceho a rodovo podmieneného násilia, vrátane sexuálneho násilia a sexuálneho obťažovania.

Justičný systém

  • Zabezpečenie povinného vzdelávania sudcov a sudkýň v slovenskom justičnom systéme v téme Antidiskriminačného zákona, rodovej rovnosti, vrátane sexuálneho obťažovania prostredníctvom špecifických vzdelávacích programov zabezpečených relevantnými odborníkmi a odborníčkami.
  • Analýza možnosti špecializácie súdov, v rámci toho osobitné riešenie prípadov diskriminácie a sexuálneho obťažovania, ktoré by zabezpečilo, že o prípadoch násilia a obťažovania by rozhodovali sudcovia a sudkyne priamo vyškolení a vyškolené v téme.
  • Analýza možnosti oslobodenia antidiskriminačných prípadov od súdnych poplatkov a skrátenie lehôt trvania súdneho konania pri takýchto prípadoch.
  • Zvýšenie expertízy psychologického súdneho znalectva prostredníctvom vzdelávania.

Médiá a informovanie

  • Podpora informačných aktivít zameraných na scitlivovanie širokej verejnosti prostredníctvom vzdelávania o podstate sexuálneho obťažovania a o rodových stereotypoch, ktoré podnecujú takéto správanie napr. v rámci dotačnej schémy MPSVR SR, z Európskeho sociálneho fondu atď.
  • Podpora vzdelávania zameraného na prevenciu sexuálneho obťažovania prostredníctvom vzdelávacích programov už na základnej a strednej škole v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Metodicko-pedagogickými centrami.
  • Podpora informačných aktivít na tému sexuálneho obťažovania zameraných na pomáhajúce profesie, zamestnávateľov a vedenia škôl.
  • Podpora aktivít na zapojenie novinárov a novinárok do šírenia informácií o prevencii sexuálneho obťažovania a rodovej diskriminácie, vytváranie pozitívnych príkladov dobrej praxe.

Autor:

Ing. Mgr. Andrej Kuruc, analytik a výskumník pre oblasť rodovej rovnosti, Inštitút pre výskum práce a rodiny

Použité zdroje:

  1. https://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report
  2. https://fra.europa.eu/en/publications-and-resources/data-and-maps/survey-data-explorer-violence-against-women-survey
  3. Holubová B. 2007: Sexuálne a šikanózne obťažovanie. Inštitút pre výskum práce, 2007 89s. https://www.totojerovnost.eu/downloads/Sexu%C3%A1lne%20a%20%C5%A1ikan%C3%B3zne%20ob%C5%A5a%C5%BEovanie%20%C5%BEien%20na%20pracovisku%2C%202007.pdf
  4. Kuruc A., Valkovičová,  V. 2020:  Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké školy. Inštitút pre výskum práce a rodiny. https://www.totojerovnost.eu/downloads/Co_so_sexualnym_obtazovanimPrirucka_pre_vysoke_skoly.pdf
  5. Tamtiež s. 7
  6. Pri prepočte na počet ľudí sme vychádzali z údajov o počte mužov a žien v produktívnom vek za rok 2021. Žien bolo 1 790 044 mil. (64,3% z celkového počtu žien) a mužov 1 836 443  ml. (68,9% z celkového počtu mužov), celkový počet ľudí v produktívnom veku – 3 626 489 obyv. https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/SR/SK0/SR  https://lnk.sk/nru6
  7. Smitková H.,  Kuruc, A.  MODEL AMBIVALENTNÉHO SEXIZMU V PSYCHOTERAPII A PORADENSTVE NA SLOVENSKU. Český a slovenský psychiatr 2012; 108(1): 22-28 http://www.cspsychiatr.cz/detail.php?stat=775
  8. Kuruc, A., Smitková, H.: Výskumné podnety pre zohľadňovanie vplyvu rodových stereotypov v rámci poradenskej a terapeutickej praxe. Empatia, 4/2011 s. 18 – 19  http://www.psychologia.sk/empatia/em11-4/emp4.pdf

  9. Tamtiež.
  10. Valkovičová, V. Kuruc. A. 2019. Nástroje na prevenciu sexuálneho obťažovania ako formy rodovej diskriminácie. Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2019 s.https://www.totojerovnost.eu/downloads/NnPSOaRDnS2020.pdf
  11. Dostupné tu: https://www.totojerovnost.eu/downloads/Ako%20pristupova%C5%A5%20%20k%20sexu%C3%A1lnemu%20ob%C5%A5a%C5%BEovaniu%20%20na%20pracovisku%20_01.pdf
  12. Dostupné tu: https://www.totojerovnost.eu/downloads/Co_so_sexualnym_obtazovanimPrirucka_pre_vysoke_skoly.pdf
  13. Možné postupy tu: https://www.totojerovnost.eu/downloads/MetodikaPreIpektoratyPraceNaZistovanieAPosudzovaniePripadovDiskriminacieSoZameranimNaRodovuDiskriminaciu.pdf


Bleskový prieskum Eurobarometru odhalil veľké dopady pandémie COVID-19 na životy žien na Slovensku

Až 78% žien na Slovensku uviedlo, že sa podľa nich zvýšilo násilie  na ženách v našej krajine (podľa 35% išlo o veľký nárast a v 43% o menší nárast). Takmer 25% žien sa cítilo viac ekonomicky závislých od svojich partnerov a príbuzných, čo tiež mohlo mať vplyv na zvýšenie násilia.

45% žien uviedlo, že pandémia mala negatívny dopad na zosúladenie pracovných a rodinných povinností a že negatívne ovplyvnila ich príjem. Až 34% žien pociťovalo samotu a izoláciu, čo negatívne vplývalo na ich duševné zdravie. U skoro tretiny žien vplývalo na ich psychické zdravie, že školy a škôlky boli zavreté a neúmerne sa zvýšila potreba starostlivosti o vzdelávanie detí a ich ďalšie potreby.

Aj tieto výsledky ukazujú, že pandémia zasiahla do životov žien vo veľkej miere, pričom opatrenia zamerané na dôsledky do veľkej miery absentovali. Chybou je, že ženy sú len v malej miere zapojené do rozhodovania o verejných politikách na zmiernenie takýchto kríz (napr. Plán obnovy po pandémii), čo sa potom neodráža v opatreniach, ktoré by akcentovali ich potreby.

Zhrnutie výsledkov prieskumu

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu Európskeho parlamentu zadalo nový bleskový prieskum Eurobarometru s cieľom zistiť názory žien v Európskej únii (EÚ) na vplyv pandémie COVID-19 na násilie páchané na ženách, duševné zdravie a pracovný život žien. Štúdia sa zameriava aj na to, aké oblasti, ktoré sa dotýkajú žien by mal prioritne riešiť Európsky parlament. Ipsos European Public Affairs urobil rozhovory s reprezentatívnou vzorkou žien vo veku 15 a viac rokov v 27 členských štátoch EÚ. Zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo 1039 respondentiek.

V prvej časti prieskumu mali respondentky vybrať tie problémy, ktoré by podľa nich mal riešiť Európsky parlament (EP) prioritne. Na Slovensku ženy určili priority nasledovne:

  • 50% – rodové mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi a ich dopad na rozvoj kariéry žien
  • 49% – obchodovanie a sexuálne vykorisťovanie žien a detí
  • 43% – psychické a fyzické násilie na ženách
  • 32% – ochrana žien a dievčat, ktoré patria k zraniteľným skupinám
  • 27% – ťažkosti so zosúladením pracovných a rodinných povinností

Na otázku „Myslíte si, že pandémia COVID – 19 viedla k zvýšeniu alebo zníženiu fyzického a emocionálneho násilia na ženách vo vašej krajine“, respondentky na Slovensku odpovedali nasledovne:

  • 35% žien sa domnieva, že došlo k veľkému nárastu násilia
  • 43% žien si myslí, že ide o malý nárast násilia

Až 78% žien teda uviedlo, že sa podľa nich na Slovensku v nejakej miere násilie na ženách zvýšilo.

Graf č. 1 – Porovnanie krajín EU

Na Slovensku zažilo v období pandémie 16% žien online obťažovanie alebo kyberšikanu, 16% ekonomické násilie a 14% domáce násilie alebo zneužívanie.

Ženám, ktoré sa zúčastnili prieskumu, bol predložený zoznam desiatich opatrení, ktoré by chceli prijať na zníženie fyzického a emocionálneho násilia páchaného na ženách vo svojej krajine. Slovenské ženy v 65% vnímali ako dôležité zjednodušenie nahlasovania násilia na ženách polícii, v 50% zvýšenie finančnej nezávislosti žien, v 39% zvýšenie možnosti hľadať pomoc pre ženy napr. prostredníctvom liniek pomoci, v 28% zvýšenie povedomia a školenia pre políciu a zamestnancov a zamestnankyne súdneho systému.

V rámci prieskumu sa tiež pýtali, či pandémia mala vplyv na rôzne aspekty ich pracovného života. Podľa  44% žien na Slovensku pandémia mala negatívny dopad na zosúladenie pracovných a rodinných povinností (Slovensko bolo v tejto oblasti na 12. priečke, najväčšie ťažkosti pociťovali ženy na Cypre, v Estónsku a Maďarsku). U 45% žien pandémia negatívne ovplyvnila ich príjem, 35% žien malo kvôli pandémii menej platenej práce, 30% z nich zmenilo svoje plány ohľadom kariéry, napr. museli zmeniť prácu.

Na meranie vplyvu pandémie COVID-19 na finančnú nezávislosť žien sa respondentiek pýtali, či ich pandémia urobila viac alebo menej finančne závislými od svojho partnera, iných príbuzných alebo priateľov. U 24% žien na Slovensku sa zvýšila závislosť na partnerovi alebo príbuznom – u 9 % viac a u 15% do určitej miery.

Graf č. 2 – Porovnanie krajín EU

Respondentky tiež dostali otázku, do akej miery opatrenia na zamedzenie pandémie mali negatívny vplyv na ich duševné zdravie. Najväčší vplyv na duševné zdravie mali podľa respondentiek na Slovensku:

  • lockdown a obmedzenia chodiť von nakupovať a na verejné podujatia – 41%
  • obmedzenia v počte ľudí, s ktorými môžu byť v kontakte alebo ktorých môžu navštíviť – 38%
  • obmedzenia v cestovaní, aj do zahraničia – 31%
  • zavreté školy a škôlky, potreba vzdelávania detí doma a starostlivosť o ne – 28%
  • zavreté pracoviská a úrady (práca z domu, nemožnosť pracovať) – 26%

Respondentky tiež mali označiť pocity alebo situácie, ktoré najlepšie vystihujú ich prežívanie od začiatku pandémie COVID-19. Na Slovensku až 45% žien malo obavy o rodinu a priateľov; 43% pociťovalo obavy z budúcnosti,  34% zažívalo pocity samoty a izolácie a 33% pocity uväznenia doma.

Respondentky dostali aj otázku, čo by robili alebo na koho by sa obrátili, keby mali problémy s psychickým zdravím, ako je stres a úzkosť. Na Slovensku by sa 63% žien obrátilo na rodinu a priateľov, 39% by sa zameralo na hobby, rekreačné aktivity, šport a len 28% by využilo terapeutické/psychologické služby.